„Vo všeobecnosti platí, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým je vyššia suma dôchodku,“ povedala riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Okrem výšky odvodov sa výška dôchodkov odvíja aj od celkového obdobia dôchodkového poistenia a od aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú stanovuje ministerstvo práce.
Užitočné rady nájdete aj v článku Ako sa vypočíta výška starobného dôchodku
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Zamestnancovi, ktorý poberá mzdu vo výške priemerného platu 769 eur mesačne, zamestnávateľ strhne každý mesiac z platu na starobné dôchodkové poistenie 30,76 eura. Ďalších 107,66 eura zaplatí za neho na starobné poistenie zamestnávateľ nad rámec hrubej mzdy. Väčšina živnostníkov si však na starobné poistenie platí mesačne v tomto roku len 59,23 eura. To znamená, že väčšina živnostníkov si platí na dôchodkové poistenie o takmer 80 eur mesačne menej, ako zamestnanec s priemernou mzdou.
Ak by si niekto platil celý život odvody zo sumy, ktorá zodpovedá priemernej mzde, výška jeho osobného mzdového bodu, ktorý slúži pri výpočte dôchodku, by bola približne 1,0. V prípade, že by mal teraz 42 rokov dôchodkového poistenia, vyšiel by mu v súčasnosti dôchodok približne 409 eur.
Minimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie je stanovený ako 42,2 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Keďže je výrazne nižší ako priemerná mzda, znamená to, že aj dôchodky ľudí, ktorí si platia odvody z tejto sumy, budú výrazne nižšie.
Živnostníci si platia nižšie odvody ako zamestnanci najmä pre to, že si môžu uplatňovať paušálne výdavky a navyše sa im sociálne odvody počítajú len z jednej polovice zisku. Minimálne odvody tak môže platiť každý živnostník s ročným hrubým príjmom až do výšky 13 161 eur.
Živnostníkovi výrazne nepomôže ani to, keď si pár rokov pred odchodom do dôchodku zvýši odvody. Výška dôchodku sa totiž nepočíta na základe príjmu za posledných niekoľko rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, ale za dlhší čas. „Pre výpočet starobného dôchodku sa berie do úvahy obdobie od ukončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vraví Ďuriačová. Priemerný osobný mzdový bod, ktorý vyjadruje, v akom pomere bol príjem poistenca k priemernej mzde, sa v súčasnosti počíta na základe príjmu v rokoch 1984 až do roku, ktorý predchádza dovŕšeniu dôchodkového veku. Ak napríklad niekto dosiahol dôchodkový vek 1. decembra tohto roku, jeho priemerný osobný mzdový bod sa bude počítať z vymeriavacích základov od roku 1984 do roku 2010.
Podnikatelia, ktorí si chcú zabezpečiť slušnejší dôchodok, by preto mali už vopred urobiť potrebné kroky, aby si ho zabezpečili. Okrem sporenia na dôchodok v treťom pilieri môžu využiť aj dobrovoľné poistenie, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Jeho výhodou je, že živnostník sa môže z neho kedykoľvek odhlásiť, keď nebude mať dostatok peňazí, aby si ho platil. Od februára budúceho roku však nebude možné uzatvoriť samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenia, ale bude existovať len jeden balík sociálneho poistenia, ktorý obsahuje aj poistenie pre prípad nezamestnanosti a práceneschopnosti. Od výšky odvodov sa však neodvíja len suma starobného dôchodku, ale aj výška invalidnej penzie. „Výška invalidného dôchodku sa odvíja od obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity a dopočítaného obdobia odo dňa vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku, vymeriavacích základov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,“ tvrdí Ďuriačová. To znamená, že živnostník s minimálnym vymeriavacím základom, ktorému sa stane úraz a získa nárok na invalidný dôchodok, bude dostávať menej peňazí, ako keby si platil odvody z vyššej sumy.