Ministerstvo financií pôvodne navrhovalo, aby živnostníci platili na zdravotné poistenie deväť percent z vymeriavacieho základu a na sociálne poistenie 16 percent. Po nesúhlase viacerých koaličných poslancov však návrh prepracovalo a živnostníci by tak do Sociálnej poisťovne mali platiť o tri percentá menej.
V porovnaní so zamestnancami zostanú živnostníci stále vo výhode. Aj keď obe skupiny budú platiť na zdravotné poistenie deväť percent zo svojho vymeriavacieho základu, do Sociálnej poisťovne budú živnostníci platiť o šesť percent menej. Pre zamestnancov totiž vláda navrhla 19–percentné sociálne odvody. V nasledujúcich rokoch by však mal sociálny odvod zamestnancov postupne klesať.
Práve veľké rozdiely v platení odvodov medzi zamestnancami a živnostníkmi boli jedným z dôvodov, prečo ministerstvo financií presadzuje, aby živnostníci platili viac. Dnes takmer 80 percent živnostníkov platí minimálne odvody. To znamená, že mesačne na odvodoch zaplatia 155,13 eura. Naproti tomu zamestnancovi, ktorý poberá priemernú mzdu, ktorá za minulý rok bola 769 eur, jeho zamestnávateľ každý mesiac strhne na odvodoch 103 eur. Okrem toho ďalších 271 eur musí firma za tohto zamestnanca zaplatiť zo svojich peňazí. Za zamestnanca s priemernou mzdou tak zdravotná a Sociálna poisťovňa celkovo zinkasujú 374 eur.
Podľa návrhu koncepcie reformy daňovo–odvodového systému sú práve nižšie dane a odvody jedným z hlavných motívov, prečo ľudia prechádzajú od zamestnania k živnosti. Za posledných šesť rokov sa počet živnostníkov, ktorí nemajú žiadnych zamestnancov, zvýšil o 51,5 percenta a ich počet neklesol ani počas krízy, keď firmy prepustili asi 147–tisíc zamestnancov. „Je možné odhadovať, že počet SZČO sa zvýšil nielen pre vysokú nezamestnanosť, ale najmä v dôsledku vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pre zamestnávateľov u tých osôb, ktoré mali pôvodne zamestnanecko–právny vzťah,“ tvrdí v koncepcii ministerstvo.
Napriek tomu, že v súčasnosti živnostníci platia do zdravotnej poisťovne 14–percentné odvody a do Sociálnej poisťovne posielajú 33,15 percenta z vymeriavacieho základu, neznamená to, že po zmene budú platiť menej. Výška odvodov sa im totiž bude rátať z vyšších súm ako v súčasnosti. Kým tí lepšie zarábajúci budú musieť na daniach a odvodoch zaplatiť viac ako v súčasnosti, živnostníci s nízkymi príjmami si polepšia. Napríklad živnostníkovi s hrubým príjmom 500 eur mesačne by malo na účte v budúcom roku po zaplatení daní a odvodov zostať mesačne o vyše 14 eur viac ako v tomto roku.
Najviac reforma zasiahne živnostníkov, ktorí majú vysoký príjem a len minimálne náklady. Kým v súčasnosti môžu využiť paušálne výdavky vo výške 40 percent zo svojich príjmov bez obmedzenia výšky, po novom si týmto spôsobom budú môcť znížiť svoj daňový základ len o 2 400 eur ročne. Ak napríklad programátor za rok zarobí v hrubom 40–tisíc eur, dnes vďaka paušálnym výdavkom zaplatí na daniach a odvodoch za celý rok 8 378 eur. Po schválení reformy by mal platiť 14 770 eur.
Viac na odvodoch a daniach po znížení paušálnych výdavkov zaplatia aj tí, ktorí sú v skutočnosti skrytými zamestnancami. Keďže väčšinou nemajú s podnikaním spojené žiadne výdavky, ktoré by mohli preukázať, ich dane aj odvody sa zvýšia. Strata bude tým vyššia, čím viac daný živnostník zarába.
Napriek tomu ľudia, ktorí pre svojho zamestnávateľa pracujú na živnosť, budú aj po zmene na tom stále lepšie ako ich kolegovia zamestnanci. Tí totiž budú musieť platiť odvody z celého svojho príjmu a nebudú si môcť odpočítať ani minimálne paušálne výdavky. Navyše ich odvod do Sociálnej poisťovne bude vyšší ako u živnostníkov.
Pre ľudí, ktorí majú vyšší príjem, no využívajú skutočné výdavky, by nárast odvodov a daní nemal byť taký dramatický ako pre živnostníkov, ktorí majú len minimálne alebo žiadne výdavky. Živnostník s hrubým príjmom 60–tisíc eur a výdavkami na úrovni 40–tisíc by mal po reforme ročne prísť o 686 eur.
Napriek tomu, že na reforme sa už predstavitelia vládnej koalície dohodli, stále nie je isté, že naozaj v tejto podobe aj prejde. Niektorí koaliční poslanci totiž odmietajú podporiť akúkoľvek reformu, ktorá živnostníkom zvýši dane a odvody.