Kým dôchodca s priemerným dôchodkom si prilepší o približne šesť eur, taký, čo poberá viac ako tisíc eur, dostane viac o osemnásť eur. Štatistický úrad SR totiž zverejnil údaj, z ktorého vyplýva, že priemerná mzda v prvom polroku tohto roka medziročne vzrástla o 2,8 % a spotrebiteľské ceny sa za prvých šesť mesiacov zvýšili o 0,8 %. ,,Nižšia valorizácia je dôsledkom makroekonomického vývoja a v menšej miere zaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne, rádovo by mali byť jej výdavky nižšie približne o 50 až 60 miliónov eur v porovnaní s plánovanou 3,3-percentnou valorizáciou. Diera v rozpočte poisťovne však dosahuje 800 miliónov, preto valorizácia schodok významne zvýšiť nedokáže," myslí si Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Iness.
Predpokladané výdavky Sociálnej poisťovne naplánované v rozpočte na rok 2011 v sume viac ako 180 miliónov eur, by tak mali byť o niečo nižšie. Či to zadlženej poisťovni pomôže, ukáže čas. ,,Systém valorizácie závisí od miery inflácie a od miery rastu mzdy v hospodárstve. Z toho vyplýva, že nižšie percento valorizácie je nadviazané aj na nižšie potenciálne zdroje v Sociálnej poisťovni," vraví Matúš Pošvanc z Nadácie F. A. Hayeka.
Od začiatku tohto roka sa dôchodky valorizovali o 3,05 %. Medziročný rast spotrebiteľských cien totiž v prvom polroku minulého roka podľa Štatistického úradu SR predstavoval 2,4 % a medziročný rast priemernej mzdy na Slovensku 3,7 %.
Dôchodky čakajú zmeny
Ministerstvo financií však v návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012 počítalo s viac ako trojpercentnou valorizáciou v roku 2011 a viac ako 5-percentnou v roku 2012. ,,Výška očakávanej valorizácie bude závisieť od tempa rastu miezd a inflácie v prvom polroku 2011. Vzhľadom na neisté hospodárske oživenie v Európskej únii však takto vysoký rast považujem za menej pravdepodobný," vraví Ďurana.
Nová vláda síce od budúceho roku pripravuje v sociálnom systéme množstvo zmien, ktoré sa budú týkať dôchodcov aj dôchodkov, zatiaľ sa však nemení spôsob valorizácie. Ak však podľa analytikov vláda ponechá súčasný systém, možno očakávať krízu v prvom pilieri a následné nevyhnutné zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Sám minister Mihál pripustil, že sa penzie v budúcnosti nebudú zvyšovať takým tempom ako doteraz a že by sa mohli valorizovať len o výšku inflácie, kým dnes sa berie do úvahy aj rast priemerných platov. ,,Spôsob valorizácie mal v budúcnosti zmeniť systém valorizácie len na základe vývoja inflácie. Tento systém zaručuje aj určitú spravodlivosť. Dôchodok, ktorý sa dôchodcovi priznáva, ostáva zachovaný čo sa týka jeho kúpnej sily," vraví Pošvanc. Zmena veku odchodu do dôchodku bude podľa neho nevyhnutná, ak sa nepristúpi k iným zmenám v sociálnom systéme, napríklad k zvýšeniu odvodov.
Vláda by mala spomaliť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie a súčasne naplánovať postupné predlžovanie dôchodkového veku aspoň na 65 rokov. Tieto zmeny sú potrebné, ak má byť penzijný systém udržateľný aspoň do roku 2040. Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Petra Goliaša by budúca vláda mala valorizáciu spomaliť na úroveň inflácie a súčasne plánovať neskorší odchod do dôchodku aspoň na 65 rokov. Tieto zmeny sú potrebné, ak má byť dôchodkový systém udržateľný aspoň do roku 2040. ,,Ak by vláda ponechala súčasný systém valorizácie, musela by postupne predĺžiť dôchodkový vek až na 70 rokov," hovorí. Podľa neho, ak by budúca vláda nedokázala konsolidovať verejné financie a súčasne by odmietla úpravy penzijného systému, Slovensko by sa v roku 2014 dostalo na pokraj bankrotu. Alternatívou úprav penzijného systému je dotovanie dôchodkov zo štátneho rozpočtu. Podmienkou je však radikálna konsolidácia verejných financií, ktorá sa dá popri reformách dosiahnuť najmä zvyšovaním daní v kombinácii s významnými úsporami vo výdavkoch.
Neskorší odchod do dôchodku bude nutný
Problémom Slovenska je aj fakt, že dôchodcov bude výrazne pribúdať. Kým dnes poberá dôchodok takmer 950-tisíc ľudí, v roku 2025 by podľa prognózy Výskumného demografického centra malo mať 62 a viac rokov približne 1,25 milióna ľudí. To by nebol až taký závažný problém, keby sa zvyšoval aj počet ľudí v produktívnom veku. Ten však bude klesať.
O výpočet finančnej stability dôchodkového systému do roku 2100 sa pokúsil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy Ineko spolu s Podnikateľskou alianciou Slovenska a s použitím modelu od Svetovej banky. Kalkulačka počíta vývoj bilancie a dlhu dôchodkového systému pre rôzne scenáre nastavenia dôchodkového veku, pôrodnosti, valorizácie dôchodkov, veľkosti druhého piliera a výšky budúcich dôchodkov. Cieľom je poskytnúť verejnosti lepší obraz o udržateľnosti penzijného systému, ako aj o možnostiach, ako túto udržateľnosť dosiahnuť. A aké sú závery? ,,Dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný. Prognóza deficitu každý rok vysoko prekračuje 1 % HDP a dlh postupne rastie až na 200 % HDP do roku 2100, a to bez započítania úrokových nákladov," píše sa na stránke Ineka.
V záujme dlhodobej stability je pri prognózovanej pôrodnosti potrebné znížiť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie, postupne predĺžiť dôchodkový vek na sedemdesiatku a súčasne znížiť dôchodky z prvého piliera zhruba o pätinu. ,,Razantnému predlžovaniu dôchodkového veku a znižovaniu budúcich dôchodkov môže zabrániť zvýšenie pôrodnosti. Ak by sa napríklad okamžite zvýšila pôrodnosť o 50 % (t. j. napríklad zo súčasných 1,37 detí na 2,06 detí na ženu) a súčasne by sa znížila valorizácia dôchodkov na úroveň inflácie, mohlo by sa predlžovanie dôchodkového veku zastaviť na 65 rokoch a nebolo by nutné znižovať nové dôchodky z prvého piliera. Vplyv zvýšenej pôrodnosti by sa začal výraznejšie prejavovať až po roku 2040. Dovtedy je preto nutné prijať stabilizačné opatrenia," píše sa v správe.