Výrazný podiel na tom mal koniec roka 2008 a vstup Slovenska do eurozóny, keď si ľudia ukladali svoje peniaze na vkladové produkty. Odvtedy rastie podľa Sadovskej nielen apetít Slovákov po sporení a zhodnocovaní peňazí, ale aj snaha bánk priniesť na trh nové a zaujímavejšie možnosti.
Najviac peňazí ukladáme na termínované vklady, ku koncu tretieho štvrťroka na nich mali obyvatelia uložených 13,3 miliardy eur. Prevládajú pritom najmä termínované vklady do jedného roku, no na popularite čoraz viac získavajú aj termínované vklady s viazanosťou dlhšou ako jeden rok. „Môže to byť ovplyvnené aj tým, že Slováci sú skôr konzervatívnejší, a práve preto majú v obľube bezpečnejšie a tradičné bankové produkty,“ uviedla Sadovská.
Aj keď termínované vklady lákajú najmä svojím atraktívnym zhodnotením, ľudia ešte stále takmer tretinu svojich úspor v bankách držia na klasických bežných účtoch. Takto uložené peniaze však zarábajú najmenej. Ani vkladné knižky nevymizli a dovedna mali na nich Slováci uložené vyše dve miliardy eur. Priemerný Slovák mal ku koncu septembra v banke uložených 4 254 eur. Na bežnom účte mal pritom 1 323 eur, na termínovanom vklade 2 451 eur a na vkladnej knižke 394 eur.
Slováci si stále viac ukladajú, ako požičiavajú. A to aj napriek tomu, že Slováci sa zadlžujú čoraz viac. Na konci tretieho štvrťroka 2011 pripadalo podľa Poštovej banky na 100 eur obyvateľom v banke uložených približne 69 eur bankou klientovi požičaných. Teda kým priemerný Slovák mal v banke uložených na konci septembra už spomínaných 4 254 eur, tak na druhej strane jej dlžil približne 2 942 eur.