Hromadné žaloby už takto podali nespokojní klienti v Nemecku či Česku. Ak by banky na Slovensku na súdoch neuspeli, môžu v prípade rozšírenia žiadostí prísť aj o státisíce eur.
Na Slovensku si zatiaľ tisícky ľudí na internete stiahli takzvané výzvy na bezdôvodné obohatenie, s ktorými však v bankách neuspeli. Pár ľudí sa súdi individuálne a pripravujú sa aj na hromadné žaloby. „Zatiaľ zastupujeme približne 250 ľudí s tým, že zbieranie podkladov od nespokojných klientov bánk ukončíme v júli a potom podáme prvé hromadné žaloby,“ povedal riaditeľ Spotrebiteľského centra Miroslav Antoňak. Banky poplatky vrátiť odmietajú, s tým, že spotrebiteľ vedel, čo podpisuje. Spotrebiteľské centrum zase argumentuje neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
„V prípade výhry budú musieť banky vrátiť poplatky za dva až tri roky v závislosti od typu úverovej zmluvy,“ myslí si Antoňak, ktorý predpokladá, že verdikt padne do 18 mesiacov. „Pozrite sa, aj jeden veľký mobilný operátor v minulosti tvrdil, že ľudia nad ním nemajú šancu vyhrať a nakoniec mu bolo súdom zakázané vyberanie zmluvných pokút za ukončenie zmluvy,“ dodal.
Banky nároky ľudí na spätné vrátenie poplatkov odmietajú. „ČSOB sa riadi platnou legislatívou, ktorá v súčasnosti umožňuje vyberať spomínaný poplatok zahŕňajúci náklady spojené s vedením úverového účtu. Nevidíme preto dôvod na jeho spätné vrátenie,“ povedala Zuzana Eliašová, hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny. Rovnaký názor mali všetky veľké banky oslovené denníkom Pravda. Väčšina bánk zatiaľ neeviduje súdne spory. „Nie, neevidujeme súdne spory iniciované z dôvodu poplatku za správu úveru,“ povedala Marína Smolková, hovorkyňa Tatra banky.
Podľa informácií denníka Pravda na niektoré banky už boli podané žaloby pre vrátenie poplatku za vedenie úverového účtu. Spomínané finančné domy ako napríklad Slovenská Sporiteľňa neodpovedali na otázku, či momentálne evidujú súdne spory pre vrátenie poplatkov za vedenie úverového účtu. „Všetky poplatky v Slovenskej sporiteľni vždy boli a sú v súlade s platnou legislatívou,“ uviedol Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne.
„Dopĺňam, že klient vstupoval do zmluvného vzťahu s bankou s vedomím, že poplatok za vedenie úverového účtu je súčasťou jeho finančných záväzkov voči banke,“ pokračovala Eliašová. Presne opačný názor majú právnici zastupujúci nespokojných klientov bánk. Žiadosti o vracanie poplatkov odštartovalo rozhodnutie Spolkového súdneho dvoru v Nemecku, kde sa rozhodlo, že bankový poplatok za správu a vedenie úverového účtu je neplatný.
Súd konštatoval, že poplatok je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok. Preto podľa nemeckých sudcov nemožno tieto poplatky prenášať na klienta. Následne v susednej Českej republike uspel právnik Peter Nemec v Komerčnej banke so žiadosťou o vrátenie poplatku za vedenie úverového účtu. Nasledovali hromadné žaloby ďalších nespokojných Čechov a onedlho by sa do boja za vrátenie peňazí mali zapojiť aj nespokojní slovenskí klienti bánk.
Proti poplatkom za vedenie úverových účtov sa angažovala vláda aj opozícia. Napokon prešiel v parlamente vládny návrh rezortu financií na čele s ministrom Petrom Kažimírom (Smer). Časť zmien presadil aj poslanec Miroslav Beblavý z SDKÚ.
Podľa posledných údajov Národnej banky Slovenska sa finančným domom čoraz viac darí v poskytovaní úverov pre obyvateľstvo. „Banky pôsobiace na Slovensku poskytli v priebehu prvého štvrťroka 2013 obyvateľstvu vo forme nových úverov takmer 1,3 miliardy eur, čo bolo o pätinu viac ako v rovnakom období roka 2012,“ povedala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Slováci tak v závere prvého štvrťroka 2013 dlhovali bankám dovedna 18,1 miliardy eur, čo predstavuje takmer desaťpercentný medziročný rast. „Záujem bol neprehliadnuteľný v prípade úverov na bývanie, na dračku však išli i spotrebiteľské úvery,“ uzavrela Sadovská.