Klienti nebankoviek nemajú peniaze na drahých právnikov. Koľko stojí vaša pomoc?
Združenie poskytuje prostredníctvom advokátov spotrebiteľom právny servis bezplatne. Od ľudí teda združenie nepýta žiadne peniaze a pomáhame každému, kto sa na nás obráti so žiadosťou o pomoc. Samozrejme, každý musí z niečoho žiť a v tomto prípade aj združenie platí právnikov zo súdnych trov vo vyhratých právnych sporoch.
Z obrany ľudí pred nebankovými subjektmi je tak nakoniec celkom dobrý biznis. To bude asi jeden z dôvodov, prečo sa v poslednom čase vytvorilo viacero spotrebiteľských združení zastupujúcich ľudí v sporoch s nebankovými subjektmi?
Vo vašej otázke je naznačená aj odpoveď, ale táto odpoveď nie je správna. Je potrebné si položiť otázku, o čí biznis by malo ísť? Naše združenie je bezmajetná a nezisková inštitúcia, pomáha bezplatne najchudobnejším občanom a zachráni ich často od splácania doživotnej úžery. Toto nemajetné združenie však nemá personálne ani materiálne zabezpečenie, aby mohlo bez pomoci advokátov vykonávať svoju činnosť a byť rovnocenným partnerom bohatým nebankám a vymáhačským skupinám v súdnych konaniach. Advokáti združenia pracujú len za trovy, ktoré by mali platiť dodávatelia v sporoch, v ktorých združenie ochránilo spotrebiteľa a dosiahlo preňho v súdnom konaní úspech. Advokáti však patria do súkromného sektora a svoje služby poskytujú za odmenu. Odmena je u nás aktuálna len v úspešných súdnych sporoch a len za situácie, ak súd náhradu trov aj prizná. So znepokojením však musím konštatovať, že súdy často nechránia obyčajných ľudí, ale úžerníkov.
Prečo by súdy mali chrániť úžerníkov?
Naše vstupy do súdnych konaní v pozícii vedľajšieho účastníka na ochranu spotrebiteľov sú zo strany súdu vnímané ako nárast ich práce, komplikujeme im situáciu a sme považovaní priam za „triednych nepriateľov“. Týka sa to hlavne súdov v bratislavskom regióne, kde združeniu ani v úspešných súdnych sporoch nie je priznávaná náhrada trov a keď sa proti takémuto rozhodnutiu odvoláme, krajský súd združenie dokonca zaviaže platiť úžerníkom a vymáhačom odvolacie trovy. Pri takomto trende združenia nemajú šancu na prežitie, a to je skutočne výborná správa pre nebankovky a ďalších vymáhačov.
Aká je vaša úspešnosť pri zastupovaní ľudí na slovenských súdoch?
Spotrebitelia sú často ľudia, ktorí v ťaživej životnej situácii uzatvorili nevýhodný úver, čím sa doživotne zaviazali nebankovkám, alebo aj rôznym vymáhačských spoločnostiam, ktoré nadobudli pohľadávky od nebankoviek, platiť úžernícke úroky. V sporoch poukazujeme na neprijateľné zmluvné podmienky, na nekalé obchodné praktiky dodávateľov alebo jednoducho namietané premlčanie uplatňovaných pohľadávok. Nie je totiž možné, aby pre neplatenie úveru rádovo v stovkách eur prišiel spotrebiteľ pre úžernícke úroky, nevýhodné poplatky či viacnásobné sankčné mechanizmy, ktoré dlh zvyšujú do astronomických výšok, o svoj príbytok. Tiež sme donútili mobilných operátorov upustiť od nezákonnej zmluvnej pokuty, ktorú paušálne uplatňovali od spotrebiteľov bez ohľadu na intenzitu porušenia záväzku zo strany spotrebiteľa, pretože súdy už opakovane vyhlásili takúto zmluvnú pokutu za absolútne neplatnú.
Častým argumentom je, že klienti nebankoviek si za problémy môžu sami, lebo dobrovoľne podpísali zmluvy s vysokými úrokmi…
Treba si uvedomiť, že v sporoch s nebankami ide o sociálne slabších ľudí bez patričného právneho a finančného povedomia, s nulovou schopnosťou vlastnej obrany. Dobrým príkladom využívania právnej neznalosti ľudí sú nekalé praktiky inkasných spoločností zameraných na vymáhanie pohľadávok. Telefonicky ľudí atakujú a následne po vynútenej návšteve im predkladajú zdanlivo výhodné formuláre, ktoré prezentujú ako splátkový kalendár, ale v skutočnosti ide o uznanie premlčaných záväzkov, čím dosahujú predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov. Namietame v súdnych konaniach platnosť týchto formulárov, v mnohých prípadoch s úspechom.
Kedy sú pohľadávky zo spotrebiteľských úverov premlčané?
Vo všeobecnosti platí trojročná premlčacia lehota, pretože v spotrebiteľskom práve je potrebné aplikovať občianskoprávne predpisy, ktoré sú pre spotrebiteľov výhodnejšie ako podnikateľské právo upravené Obchodným zákonníkom. Uplatnenie námietky premlčania je inštitút, ktorý umožňuje spotrebiteľovi, aby nebol na neprimerane dlhú dobu viazaný povinnosťou platiť dlh. Veriteľ sa musí správať obozretne a o svoju pohľadávku sa musí postarať tak, aby ju na súde uplatnil v rámci premlčacej lehoty. Ak ju uplatní neskôr, je možné sa žalobe úspešne brániť uplatnením námietky premlčania.
Prečo by potom veriteľ dobrovoľne začal vymáhať svoj dlh až po jeho premlčaní?
Na Slovensku fungujú inkasné spoločnosti nakupujúce dlhy od nebankoviek, alebo aj klasických kamenných bánk, ale pohľadávky sú na súdoch uplatňované až s odstupom viacerých rokov, po tom, čo uplynula premlčacia doba, pričom tieto spoločnosti sa zjavne spoliehajú na neinformovanosť spotrebiteľov. Súdy takéto žaloby vybavovali v skrátenom konaní vydávaním platobných rozkazov, často nezákonne v rozpore s procesným kódexom a ľudia sa nebránili. Súdy mali výborné štatistické ukazovatele, ale o zákonnosti a spravodlivosti sme hovoriť nemohli. Po tom, čo sme začali vstupovať do súdnych konaní, už dodávatelia začali mať proti sebe rovnocenného partnera, a to ich zjavne vyrušilo. Začali sa preto dojemne zaujímať o ochranu osobných údajov spotrebiteľov, ktoré má údajne združenie zneužívať, ale ide iba o skrytú formu „odstavenia“ spotrebiteľských združení od ochrany spotrebiteľa.
Ako je možné, že nebankové subjekty môžu požičiavať ľuďom peniaze s 90-percentným úrokom. Nie je to úžera?
Problémom je, že v zákone nie je presne zadefinované, od koľkých percent úrokovej sadzby sa už začína úžera a výsledkom sú mimoriadne drahé spotrebiteľské pôžičky. Ak by bola úžera definovaná našou legislatívou, nemohli by prebiehať na slovenských súdoch desaťtisíce exekučných konaní o pohľadávky s vyše 90-percentným ročným úrokom z omeškania, ktoré boli navyše priznané rozhodcovskými súdmi v súkromnom procese. Tento problém je v súčasnosti mimoriadne aktuálny, pretože súdy v súlade s legislatívou Súdneho dvora Európskej únie už v mnohých exekučných veciach zakročili, často sa tak stalo na náš podnet. Množstvo takýchto nezákonných exekúcii však stále prebieha. Na otázku, prečo stav bez zákonom definovanej úžery politikom vyhovuje, nech si každý odpovie sám.
Nie je to aj chyba ľudí, ak si dobrovoľne požičajú za také vysoké úroky?
Ľudia v tiesni a v rôznych problémoch sú ochotní podpísať akúkoľvek pôžičku, pretože riešia ťaživú životnú situáciu. Nemajú napríklad za čo zaplatiť plyn či nájom, a tak zoberú úver od nebankovky. Stretávame sa aj s prípadmi, keď rodičia na seba zoberú dlhy svojich detí, no nakoniec ani oni nie sú schopní ich splácať. Častou cestou do problémov je ručiť za úver svojmu známemu alebo niekomu z rodiny. V prípade problémov dlžníci zmenia bydlisko, odsťahujú sa do zahraničia a splácanie úveru zostane na ručiteľovi. Pôžičkami od nebankoviek ľudia v mnohých prípadoch riešia splácanie už existujúcich úverov. Dochádza k situácii, že niektorí sa dostanú do neriešiteľného kruhu mnohonásobného úverového zaťaženia, podotýkam, cez úžernícke úvery. Samozrejme, aj medzi klientmi nebankoviek existujú špekulanti, ktorí nikdy neplánovali požičané peniaze vrátiť.
Aké triky ešte používajú nebankovky na ľudí?
V podstate zneužívajú nízke právne a finančné povedomie ľudí. Ako príklad sa dá uviesť situácia, keď ľudia nakupujú na splátky, uzavrú klasický spotrebiteľský úver, ale formulár, ktorý podpísali, im „vnúti“ aj žiadosť o úverový rámec. To znamená, že po splatení niekoľkých splátok klasického spotrebiteľského úveru, keď spotrebiteľ preukáže náležitú platobnú disciplínu, nebanková spoločnosť automaticky zašle klientovi úverovú kartu a jej prvým použitím vznikne podľa nebankovky takzvaný revolvingový úver. Ide o mimoriadne nevýhodný úver s vysokou úrokovou sadzbou a množstvom neprijateľných zmluvných podmienok.