„Slovenská závislosť od exportne orientovaných odvetví predstavuje kľúčové úverové riziko,“ zdôvodnila pohľad na banky Kirsten Knight, hovorkyňa agentúry Moody´s. V minulom roku totiž stroje a dopravné zariadenia tvorili 54 percent celkového vývozu do západnej Európy. „Podľa nášho názoru príde k zníženiu dopytu po týchto výrobkoch, čo povedie k vyššej nezamestnanosti a rastu nesplácaných úverov,“ dodala Knight k vývoju na Slovensku. Pri raste nesplácaných úverov sú banky automaticky opatrnejšie pri poskytovaní nových úverov a vzniknuté straty si môžu nahrádzať zvyšovaním úrokov z pôžičiek. „Zhoršenie podnikateľského prostredia pre banky sa nevyhnutne odrazí aj na podmienkach, ktoré banky budú môcť ponúknuť svojim klientom,“ povedala hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Finančné domy zatiaľ nechceli prezradiť, kedy konkrétne pristúpia k sprísňovaniu úverových podmienok.
Podľa českej ekonómky Markéty Šichtařovej môžu ľudia so zvyšovaním úrokov pri pôžičkách počítať už v druhej polovici tohto roku. „Dovtedy totiž z trhu vymizne efekt veľkého množstva lacných peňazí dodaných od Európskej centrálnej banky a úroky pri pôžičkách opäť zamieria smerom nahor,“ povedala Šichtařová. V rámci boja proti kríze požičala ECB súkromným bankám približne za jednopercentný úrok viac ako bilión eur.
V tomto roku bude podľa finančných domov tlačiť na rast úrokov z pôžičiek i zavedenie bankovej dane. „Dlhodobo upozorňujeme na to, že bankový odvod vo výške 0,4 percenta je už teraz najvyšší v eurozóne a že neprimerane vysoká úroveň odvodu by mohla mať negatívne dôsledky na úverovanie a rast ekonomiky,“ povedala Monika Kuhajdová, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.
Nová ľavicová vláda Smeru pritom plánuje zvýšiť bankový odvod zo súčasných 0,4 na 0,7 percenta. Budúci premiér Robert Fico pritom uvažuje, že finančné domy by nakoniec mohli prispieť na sanáciu rozpočtu oveľa viac, a to až 350 miliónmi eur. „Ak by výška bankového odvodu mala byť neúnosne vysoká, mohlo by to mať kritické následky, čo verím, že nie je ani v záujme budúcej vlády,“ povedal Igor Vida, riaditeľ Tatra banky. Pri zvýšení odvodu o 0,3 percentuálneho bodu sa totiž počíta s dodatočným príjmom do štátneho rozpočtu na úrovni 60 miliónov eur.
„Všetko bude závisieť od konečnej podoby bankovej dane. Tých 350 miliónov eur by bolo však pre slovenský finančný sektor veľa a určite by prišlo k citeľnému zhoršeniu úverovania ľudí i firiem,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research. Ak by sa Smer nakoniec rozhodol zvýšiť súčasný odvod o 0,3 percentuálneho bodu, tak podľa Dohnala by slovenské banky boli schopné aj tento rok naďalej pokračovať v raste úverov.
Dohnal zvyšovanie bankových poplatkov pre zavedenie bankového odvodu nepredpokladá. „Na to si nová vláda Smeru dá veľký pozor a pre banky tak bude jednoduchšie zvyšovať úroky pri pôžičkách,“ dodal Dohnal. Na druhej strane by však ani nulová banková daň automaticky neznamenala nízke úroky pri pôžičkách. „Banky sú súkromné firmy tlačené svojimi vlastníkmi k dosahovaniu čo najväčších ziskov a nakoniec ani v minulom roku neboli úvery výrazne lacné, a to ešte žiadna banková daň nebola,“ upozorňuje Dohnal.
Podľa odborníkov ale nie je v silách novej vlády regulovať výšku bankových poplatkov. „Zo strany Roberta Fica ide o marketingový ťah keďže sľuby o prísnej regulácií bankových poplatkov je to čo chcú jeho voliči počuť,“ povedal Dohnal. V minulosti chcel Smer regulovať bankové poplatky zavedením základného balíka, ktorý nakoniec využili len štyria ľudia a pravicová vláda základný účet pre nezáujem ľudí zrušila. Z dlhodobého hľadiska by podľa ekonómov najviac pomohlo zvyšovanie finančnej gramotnosti ľudí. „Klienti by si tak sami vedeli vybrať najvýhodnejší produkt, čím by sa zvyšoval tlak na banky, aby o svojich zákazníkov bojovali skutočne najvýhodnejšími ponukami,“ uzavrel Dohnal.