Kreditná karta alebo povolené prečerpanie?
Kreditná karta: Obidva tieto bankové produkty slúžia na preklenutie krátkodobého, prechodného nedostatku finančných prostriedkov v rodinnom rozpočte. Pomáhajú v situácii, keď príjmy boli nižšie ako výdavky. Kreditnú kartu vydáva banka klientovi na požiadanie alebo v prípade, že je jeho príjmová história na dobrej úrovni, t. j. príjmy sú pravidelné, ponúkne mu ju z vlastnej iniciatívy ako poistnú peňaženku. Pri prvej platbe KK alebo pri prvom výbere z bankomatu vstupuje klient s bankou do úverového vzťahu – čerpá úver, ktorý je po dobu bezúročného obdobia (30–50 dní) zdarma. Po jeho uplynutí je úver úročený sadzbou 16,9 – 21,99 % p. a.
Kontokorentný úver: Podobne je to s povoleným prečerpaním – kontokorentným úverom. Na základe žiadosti, príp. na základe rozhodnutia banky poskytne klientovi k bežnému účtu povolenie tzv. debetného limitu, tzn. povolené prečerpanie vlastných prostriedkov na účte do stanovenej sumy. Ide teda o čerpanie do mínusu. Tento úver je možné čerpať a splácať kedykoľvek. Splácaný je prichádzajúcimi platbami. V súčasnosti sa úrokové sadzby pohybujú v rozpätí 15–20,9 % .
Kedy je výhodné zvoliť použitie kreditnú kartu a kedy kontokorent, je možné ilustrovať na jednoduchom príklade. Ak nutne potrebujete 500 € a ak použijete KK (prvý rok zdarma)– 19,5 % p. a. a využijete bezúročné obdobie 50 dní (v rámci neho úver splatíte) – budete mať úver zdarma; ak použijete povolené prečerpanie – sadzba 17,90 % p. a., úver splatíte po 50 dňoch – zaplatíte banke 512,42 € (500 € vrátite + 12,43 € úrok); výhodnejšie je teda použiť kreditnú kartu.
Ak je nutné požičať si peniaze na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov, je vhodné využiť spotrebný úver. Ak nepochodíte v banke, môžete využiť hotovostnú pôžičku od nebankových subjektov. „Bez ohľadu na to,“ hovorí Valika Dorková, lektorka projektu Škola rodinných financií. Pôžička od nebankovej spoločnosti je najdrahšia. Tu si priplatíte práve za rýchlosť a nízku administratívnu náročnosť. Pri výbere spoločnosti, od ktorej si požičiate treba komunikovať iba s takou, čo má históriu – teda nevznikla pred mesiacom na exotickom mieste, so zahraničnými vlastníkmi a vysokou kultúrou komunikácie so zákazníkmi – vrátane jasnej a zrozumiteľnej zmluvy. Potom ani pôžička od nebankovky nemusí byť „tým krajným a najhorším riešením“. Klienti takýchto spoločností sú často opatrnejší, napríklad pri výške pôžičky, ako by boli v prípade úspechu v banke. „U nás sa tešia najväčšiemu záujmu pôžičky do 500 eur bez ohľadu na obdobie v roku, kedy si ľudia požičiavajú. Tento fakt pripisujeme zodpovednému prístupu k záväzku a reálnemu odhadnutiu síl na jeho splácanie,“ konštatuje Marián Kolembus, manažér úverových rizík spoločnosti poskytujúcej hotovostné pôžičky.
Pôžičky Slováci nemajú radi
Slováci a Česi nie sú ochotní požičať si „pre potešenie“. Naopak, radi podľahnú ponukám bánk a riešia bývanie – nový byt, jeho rekonštrukciu alebo nákup zariadenia.
Od konca októbra reklama predáva Vianoce a nedá pokoj až do Štedrého dňa. Nabáda kupovať čokoľvek už teraz, aby ľudia odbúrali stres a dopriali si tak sviatočný pokoj. Často tak ľudia siahajú po úsporách, len aby bolo na stole i pod stromčekom hojne. Ochota Slovákov požičať si peniaze práve na vianočné darčeky je však veľmi nízka.
„V tejto dobe je úplne prirodzené, že ochota ľudí zadlžiť sa kopíruje ich základné a praktické potreby. Viac ako polovica je ochotná požičať si peniaze práve na bývanie, takmer tretina na auto či motorku a viac ako pätina by si požičala na rozvoj vzdelania. Zadlžiť sa pre nákup vianočných darčekov by boli ochotné iba 4 percentá ľudí,“ konštatuje Diana Priechodská Brodnianska zo spoločnosti Provident Financial, ktorá si dala vypracovať prieskum trhu zameraný práve na zmapovanie finančných zvyklostí v slovenských rodinách.
Vianočné darčeky, zábava a hobby či dovolenka – takéto potešenia zväčša Slováci nechcú financovať pôžičkou. " Ani jedna z týchto možností neprekročila desaťpercentnú hranicu, čo je dôkazom toho, že ľudia o pôžičkách rozmýšľajú pragmaticky a ich rozhodnutia zadlžiť sa majú praktický základ. Slováci sú radšej ochotní splácať napríklad spotrebný tovar (22 %), ktorý im poslúži v domácnosti nejaký ten rok, alebo pôžičkou riešia splatenie istých záväzkov (17 %)," dodáva Priechodská Brodnianska. Jedna pätina ľudí pôžičku principiálne odmieta. Domácnosti v Česku sú v ochote zadlžiť sa ešte opatrnejšie. V porovnaní so Slovákmi sú zajedno v otázke bývania, no s väčšou nevôľou by sa pustili do prefinancovania auta (16 %), spotrebného tovaru (8 %) či vzdelania (16 %). Nad splatením predchádzajúcich záväzkov by uvažovalo iba 5 percent ľudí.
Na čo si dať pozor pri výbere karty:
- Aké sú úroky z omeškania
- Aké sú poplatky za upomienky
- Aké poplatky za vedenie kartového účtu
- Aké poplatky za výpis z kartového účtu
- Aké poplatky za výber hotovosti