„Očakávame, že oficiálne úrokové sadzby Európskej centrálnej banky sa v blízkej dobe nezmenia. V prípade, že by ekonomické dáta z eurozóny negatívne prekvapili, ofi ciálne úroky ECB by mohli ísť mierne nadol,“ vraví analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Zdraženie hypoték nepredpokladá ani vedúca oddelenia úverov VÚB banky Angelika Farkašová: „Predpokladáme,že ECB pristúpi k zníženiu ofi -ciálnych sadzieb pred koncom tohto, prípadne začiatkom budúceho roka, čo by mohlo viesť, naopak, k miernemu poklesu sadzieb hypoték.“ Valachyová však tvrdí, že ak sa spomalí ekonomika, zvyčajne sa zvýši aj riziková prirážka bánk, čo by mohlo mať za následok, že sa výška úrokov pre klientov napokon nezmení. V prospech slovenských klientov by mohlo hrať aj to, že úroky z úverov na bývanie sú na Slovensku vyššie, ako je priemer eurozóny. Podľa údajov Európskej centrálnej banky slovenské banky v auguste poskytovali hypotéky s ročnou až päťročnou fixáciou sadzby s priemerným úrokom 4,65 percenta. Naproti tomu priemer eurozóny bol 3,96 percenta. Ešte vyšší rozdiel je pri viazanosti sadzby do jedného roka. Kým slovenské banky takéto hypotéky ponúkajú s priemerným úrokom 4,85 percenta, v eurozóne je to 3,47 percenta.
Slovenské úroky sa však európskemu priemeru nepriblížia ihneď, ale bude to trvať viacero rokov. Slovenské banky tvrdia, že nepožičiavajú drahšie ako banky na západe preto, lebo by chceli viac zarobiť, ale preto, že priemerný slovenský klient je rizikovejší ako vo väčšine ostatných krajín eurozóny. Na Slovensku sú v porovnaní so západnými štátmi výrazne nižšie mzdy, no ceny nehnuteľností o toľko nižšie nie sú. To znamená, že splátka hypotéky pohltí Slovákovi s priemernou mzdou výrazne vyššiu časť platu, ako to je v prípade Nemca či Rakúšana. Zároveň je na Slovensku aj vyššia nezamestnanosť. Ak dlžník stratí zamestnanie, bude si novú prácu hľadať podstatne ťažšie ako väčšina občanov ostatných krajín eurozóny.