Napríklad Tatra banka bola vlani ochotná požičať 64-tisíc eur na kúpu bytu za úrok 4,25 percenta a päť rokov ho nemeniť, teraz ponúka rovnakému záujemcovi úrok 5,25 percenta.
Pôvodne by mesačná splátka danej hypotéky vyšla na 318 eur, teraz by dlžník platil o 35 eur viac. Pracovník banky povedal, že najnižší úrok by banka teraz dala až pri zárobku 1 500 eur mesačne. Tatra banka tvrdí, že vlani na jeseň prebiehala kampaň a teraz má iné podmienky. „Klient získava úrokovú sadzbu na základe komplexného posúdenia jeho bonity a podmienok úveru, o ktorý má záujem,“ povedal Boris Gandel, hovorca Tatra banky.
Rast úrokov je spôsobený tým, že samotné banky si v očakávaní rastu úrokových sadzieb od Európskej centrálnej banky už teraz medzi sebou požičiavajú drahšie ako v minulosti. Na porovnanie, v októbri minulého roka si finančné domy boli medzi sebou ochotné poskytnúť úver na dobu päť rokov za 1,95-percentný úrok. Dnes si tie isté peniaze požičajú už za úrok 2,7 percenta.
Centrálna banka sa zvyšovaním úrokov na úvery aj vklady snaží bojovať proti vysokým cenám. Chce docieliť, aby bolo v obehu menej peňazí. Ak budú ľudia a firmy míňať menej, dopyt sa zníži a spolu s ním klesne aj tlak na ceny. Teóriu už centrálna banka v apríli začala napĺňať tým, že základnú sadzbu dvihla o štvrť percentuálneho bodu. Ďalší rast sa očakáva na zasadnutí začiatkom júla. Do konca roka analytici hovoria spolu o raste sadzieb asi o jedno percento.
„V horizonte nasledujúcich šesť mesiacov prevládajú na trhu skôr očakávania pokračujúceho rastu úrokových sadzieb,“ potvrdil Gandel. Zvyšovanie úrokov očakávajú aj nezávislí ekonomickí analytici. ,,Úplne postačí, aby Grécko robilo také vylomeniny, že zamrzne celý európsky medzibankový trh a k spontánnemu zvýšeniu úrokových sadzieb príde, lebo banky si už medzi sebou nebudú ochotné lacno požičiavať," povedala Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance.
Slovenské úvery sú najdrahšie spomedzi všetkých krajín platiacich eurom. Pre ľudí bez finančných vedomostí navyše vôbec nie je jednoduché vybrať si najvýhodnejšiu hypotéku. Pri hľadaní najlacnejšieho úveru totiž nie je podľa odborníkov objektívne porovnávať na základe výšky úrokov či veľkosti mesačnej splátky. Banky si totiž navyše účtujú aj rôzne poplatky za vedenie účtu, spracovanie a poskytnutie hypotéky. Objektívne porovnanie jednotlivých pôžičiek sa teda dá len za základe ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN).
Prieskum Pravdy ukázal, že napríklad UniCredit Bank v modelovej ponuke hypotéky tento údaj neuvádza. „Ročnú percentuálnu mieru nákladov je potrebné uvádzať pri poskytovaní spotrebiteľských úverov a nie pri hypotekárnych úveroch. Znamená to, že banka ju na požiadanie vie vypočítať, ale nemá povinnosť ju klientovi oznamovať ani písomne predkladať,“ povedala Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank.
Zmenu v tomto smere pripravuje ministerstvo financií. „V budúcnosti plánujeme zaviesť uvádzanie RPMN pri úveroch na bývanie ako povinnosť vyplývajúcu zo zákona,“ dodala Zuzana Bruteničová z ministerstva financií. Aktuálne totiž banky uvádzajú tento údaj len na základe dohody v etickom kódexe a za jeho neposkytnutie im nehrozia žiadne sankcie.
Pri hypotékach majú mladí ľudia po splnení podmienok nárok na zníženie úroku o tri percentá. Dve percentá za nich zaplatí štát a zvyšok im odpustí samotná banka. V praxi však niektoré banky úročia peniaze požičané cez hypotéku pre mladých vyšším percentom ako pri úvere na bývanie. Klientom tak v praxi neodpustia celé jedno percento.
„Nie sme oprávnení vstupovať do postupov stanovovania úrokových sadzieb pre úvery, nevieme sa teda vyjadriť, ako banka v praxi znižuje úrokovú sadzbu pri hypotekárnych úveroch pre mladých,“ dodala Bruteničová. Ministerstvo financií zatiaľ nedostalo žiadne sťažnosti na znižovanie úroku pri hypotéke pre mladých. Z ôsmich hypotekárnych ponúk slovenských bánk sa totiž len v dvoch prípadoch dalo zistiť, akým percentom je úročená časť pôžičky z hypotéky pre mladých a akým zvyšok peňazí.