Pri prenájme si môžu penzisti odpočítať 500 eur

Každý, kto prenajíma nehnuteľnosť, do daňového priznania uvádza len príjem po odpočítaní 500–eurovej nezdaniteľnej časti. Ak niekto zarobí za rok na prenájme 5 000 eur, do daňového priznania uvedie ako svoj hrubý zárobok len 4 500 eur. Rovnakým pomerom, akým si znížil príjmy, si musí znížiť aj výdavky. Ak napríklad niekomu zostane po odpočítaní 500 eur z pôvodného zárobku len 80 percent, do daňového priznania takisto uvedie len 80 percent z výdavkov.

Aj pri prenájme platí, že ak niekto za rok zarobí menej ako polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, nemusí vôbec podávať daňové priznanie ani platiť daň. Dôchodcovia, ktorí okrem prenájmu nemajú iný príjem, tak nemusia platiť dane, ak im po odpočítaní 500 eur zostane menej ako 1 822,37 eura. Ak niekto napríklad prenajíma byt za 180 eur mesačne, jeho ročný zárobok je 2 160 eur. Po odpočítaní 500–eurovej nezdaniteľnej sumy mu zostane 1 660 eur, čo je menej ako polovica nezdaniteľného minima. Preto nemusí štátu odviesť žiadnu daň.

Vo výhode sú manželia, ktorí vlastnia prenajímaný byt či dom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Príjem si môžu rozdeliť a každý z nich si môže odrátať 500 eur. Ak im potom zostane menej ako 1 822,37 eura, nemusia vôbec svoj zárobok zdaniť. V prípade, že prenajímajú byt za 320 eur mesačne, za rok zarobia celkovo 3 840 eur. Keď si tento príjem rozdelia na polovicu, každému z nich zostane 1 920 eur. Po odpočítaní 500 eur tak každý z nich zarobil 1 420 eur, čo je menej ako polovica nezdaniteľného minima. Preto ani jeden z nich nemusí podávať daňové priznanie ani platiť daň. Manželia môžu využiť aj to, že si príjem z prenájmu môžu rozdeliť nerovnomerne. Ak je ich príjem vyšší, je pre nich výhodnejšie, ak si jeden z nich dá len taký príjem, aby nemusel vôbec platiť daň. Tú zaplatí len druhý manžel zo svojej časti príjmu. Celková daň bude vďaka tomu nižšia, ako keby si zárobok rozdelili na polovicu.

V prípade, že má dôchodca okrem prenájmu aj iný príjem, musí ich zrátať. Daň nemusí platiť len vtedy, ak je celkový príjem nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane. V opačnom prípade je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň.

Akú daň zaplatia dôchodcovia z prenájmu

Príklad 1

Dôchodkyňa Anna prenajíma jednu izbu vo svojom byte študentke za 120 eur mesačne. Počas dvojmesačných letných prázdnin jej za izbu neplatí. Musí dôchodkyňa zaplatiť daň, ak je to jej jediný príjem?

Jej celkový príjem z prenájmu za rok dosahuje 1 200 eur. Keď odráta 500–eurovú nezdaniteľnú časť, zostane jej 700 eur. Pretože je táto suma nižšia ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 822,37 eura), nie je povinná podávať daňové priznanie ani platiť daň.

Príklad 2

Pán Jozef prenajíma byt za 330 eur mesačne. Byt je prenajatý celý rok. Akú daň zaplatí, ak využije paušálne výdavky?

Jeho celkový ročný príjem z prenájmu dosahuje 3 960 eur. Po odpočítaní 500 eur je jeho príjem 3 460 eur. Túto sumu uvedie aj do daňového priznania. Ako výdavky uvedie 40 percent z tejto sumy, čo je 1 384 eur. Jej daňový základ tak dosiahne 2 076 eur. Z tejto sumy zaplatí 19–percentnú daň, ktorá predstavuje 394,44 eura.

Príklad 3

Manželia na dôchodku prenajímajú byt, ktorý vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve za 330 eur mesačne. Byt je prenajatý celý rok. Musia z prenájmu zaplatiť daň, ak je to ich jediný príjem?

Celkový ročný príjem týchto manželov z prenájmu dosahuje 3 960 eur. Zárobok si môžu rozdeliť na polovicu, čo predstavuje 1 980 eur pre každého z nich. Obaja si môžu zo svojho príjmu odrátať nezdaniteľnú časť vo výške 500 eur. Príjem každého z nich tak podľa zákona dosahuje 1 480 eur. Keďže táto suma je nižšia ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 822,37 eura), nevzniká im povinnosť podať daňové priznanie ani zaplatiť daň.

Príklad 4

Manželia dôchodcovia prenajímajú byt, ktorý vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, za 650 eur mesačne. Byt by mal byť prenajatý celý rok. Akú daň zaplatia, ak využijú paušálne výdavky?

Celoročný príjem z prenájmu dosahuje 7 800 eur. Keďže vlastnia byt v bezpodielovom spoluvlastníctve, môžu sa sami dohodnúť, v akom pomere si tento zárobok rozdelia. V prípade, že si ho rozdelia na polovicu, budú musieť obaja zaplatiť daň. Každý z nich bude mať polovicu celoročného zárobku, čo je 3 900 eur. Od tejto sumy si odpočítajú 500 eur a do daňového priznania uvedú príjem vo výške 3 400 eur. Obaja si uplatnia paušálne výdavky vo výške 1 360 eur. Každý z nich teda bude mať daňový základ 2 040 eur a na dani zaplatí 387,60 eura. Spolu tak štátu na dani odvedú 775,20 eura.

Druhou možnosťou je, že si svoj príjem rozdelia nerovnomerne. Najlepšie pre nich bude rozdeliť si príjem tak, aby jeden z nich nemusel vôbec platiť daň. Manželka by si tak mohla dať príjem 2 322,37 eura a manžel 5 477,63 eura. Manželke po odpočítaní 500–eurovej nezdaniteľnej časti zostane 1 822,37 eura, čo je presne hranica, po ktorú netreba platiť daň. Daň tak zaplatí len manžel. On si zo svojho zárobku odpočíta takisto 500 eur a do daňového priznania uvedie príjem 4 977,63 eura. Paušálne výdavky budú v jeho prípad 1 991,05 eura a daňový základ 2 986,58 eura. Na dani tak zaplatí 567,45 eura. V porovnaní s tým, keby si svoj príjem rozdelili na polovicu, na daniach ušetria 207,75 eura.