Príplatky, odstupné či voľno. Čo musia dostať zamestnanci

Peter Csernák | 08.02.2017 07:27
zamestnanec, zamestnanci, živnostník Foto:
Ilustračné foto.
Zamestnanci verzus zamestnávatelia. Tí prví chodia do práce, tí druhí im za to platia. Okrem mzdy však Zákonník práce zaručuje zamestnancom aj ďalšie výhody. Kým niektoré ovládajú všetci zamestnanci, v prípade iných benefitov tápu a zamestnávatelia sú tak vo výhode.

Medzi najproblematic­kejšie oblasti patrí mzda za prácu nadčas, prácu vo sviatok či odstupné. „Zamestnávateľ, u ktorého som pracovala šesť rokov, mi dal výpoveď z organizačných dôvodov s trojmesačnou výpovednou lehotou. Pretože bol so mnou spokojný, ponúkol mi aj mesačné odstupné, napriek tomu, že tvrdil, že odstupné mi dať nemusí,“ vraví Mária z Malaciek. Až neskôr zistila, že zamestnávateľ jej odstupné dať musí. A nie za jeden mesiac, ale až za dva mesiace. Ak totiž zamestnanec pracuje v jednej firme viac ako päť rokov, patrí mu podľa Zákonníka práce v prípade výpovede z organizačných dôvodov trojmesačná výpovedná lehota, a navyše má nárok aj na odstupné v minimálnej výške dvoch mesačných platov.

Niektoré firmy sa zase snažia, aby zamestnanci nepracovali len osem hodín denne, ale chcú, aby za rovnakú mzdu zostávali v práci dlhšie. Zákonník práce však presne vymedzuje, ktorí zamestnanci môžu mať prácu nadčas zahrnutú už v základnej mzde. Ide predovšetkým o vedúcich zamestnancov či zamestnancov, ktorí vykonávajú koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadia či organizujú zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení. Ani títo zamestnanci však nemusia automaticky pracovať nadčas bez nárok na mzdové zvýhodnenie. Zákonník práce len umožňuje, aby sa na tejto možnosti písomne dohodli so zamestnávateľom. To znamená, že ak to niekto nemá v pracovnej zmluve alebo neuzatvoril o tom dohodu, musí mu zamestnávateľ prácu nadčas zaplatiť.

„Zamestnancovi za prácu nadčas patrí mzda, ale aj mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 percent jeho priemerného zárobku. Kolektívna alebo pracovná zmluva môžu upraviť odmenu ešte výhodnejšie. Tento príplatok za prácu nadčas však zamestnancovi nepatrí v prípade, ak si so zamestnávateľom dohodol čerpanie pracovného voľna za prácu nadčas, alebo v prípade, ak sa so zamestnávateľom dohodol, že vo výške jeho mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku,“ vraví Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

Príplatok ku mzde musíte dostať aj vtedy, ak pracujete vo sviatok. „V prípade, ak zamestnanec pracuje vo sviatok, patrí mu mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 percent jeho zárobku,“ hovorí Križan. Ak sa však zamestnanec dohodne, že mu za prácu cez sviatok zamestnávateľ poskytne náhradné voľno, nemá nárok na mzdové zvýhodnenie. V takom prípade za každú odpracovanú hodinu dostane jednu hodinu náhradného voľna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ