Až jedna pätina potravín skončí v koši

Fakty, ktoré zverejnila Európska komisia, hovoria o tom, že najmä vo vyspelých krajinách ľudia potraviny nekonzumujú, ale nimi doslova plytvajú. Kým v Európe sa predpokladá, že v koši skončí až 50 percent požívateľných potravín, na Slovensku je to podľa odhadov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory okolo 20 percent.

Ešte v prvej polovici 20. storočia sa s potravinami prísne hospodárilo. Po prvej, ale aj druhej svetovej vojne ľudí na starom kontinente trápil hlad. Poslední žijúci deväťdesiatnici si pamätajú na tridsiate roky a Veľkú hospodársku krízu, keď Armáda spásy rozdávala hladujúcim polievky. Chlieb v domácnostiach sa skonzumoval do posledného krajíčka, sedliaci si odtŕhali od úst a ich deti sa stravovali skromne, kým maslo od kravy živiteľky rodiny šlo na mestský trh bohatým mestským rodinám.

Apel rozumnejšie hospodáriť s potravinami sa neobjavuje po prvý raz. V osemdesiatych rokoch minulého storočia televízia pravidelne prinášala po sviatkoch zábery kontajnerov, kde končili celé pecne chleba, neskonzumované vrecúška mlieka, nedojedené kurčatá. Dnes si slovenskí spotrebitelia sťažujú na to, že potraviny sú drahé, ale zväčša s nimi nehospodária racionálne.

Striktné predpisy

Za plytvanie potravinami môžu paradoxne aj prísne predpisy. V poslednom období sa objavilo viacero dokumentárnych filmov, ktoré ukazovali, ako v obchodných reťazcoch krátko pred vypršaním dátumu spotreby likvidovali doslova tony ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov. Ničili ich takpovediac zo zákona, hoci boli ešte použiteľné. Lenže medzitým sa už na pulty tlačili nové čerstvé produkty. Systém je jednoducho nastavený tak, že núti zbavovať sa časti ešte použiteľných potravín. Vedú k tomu ekonomické dôvody i obavy, že časť potravín by sa mohla pokaziť, a preto je lepšie zabrániť alimentárnym potravinovým nákazám.

Aj na Slovensku sa diskutuje o tom, ako udržať potraviny čo najdlhšie v predajnom, konzumovateľnom stave. Objavila sa iniciatíva umožniť predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Povedzme strukovín. Toto na prvý pohľad racionálne opatrenie má však aj odvrátenú tvár. Roľnícka samospráva sa obáva, že na Slovensko by sa mohli vo väčšom rozsahu importovať práve takéto potraviny, čo by skomplikovalo činnosť orgánov potravinového dozoru a zvýšilo zdravotné riziká pre spotrebiteľov.

„Slovensko má už v súčasnosti problémy s dovozom veľkého množstva potravín nízkej kvality, v dôsledku čoho musí prijímať kroky na jeho znižovanie,“ povedal predseda SPPK Milan Semančík. Povolenie predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti by podľa Semančíka pôsobilo práve opačne.

Dátumy a ich medze

Dátum minimálnej trvanlivosti nie je určený striktne. Potravinári ho stanovujú pre svoje výrobky na základe vlastných analýz, aby dokázali garantovať to, čo sa od nich zo zákona vyžaduje. Ak by však predávali tovar po tomto dátume, nemohli by zodpovedať za jeho vlastnosti a museli by pravdepodobne trvať aj na zmene obalu, aby v prípade vzniku akýchkoľvek problémov nedošlo k poškodeniu ich dobrého mena.

„Nevieme si dosť dobre ani predstaviť, kto by na seba vzal také riziko a na základe čoho by rozhodoval, ako dlho po dátume minimálnej trvanlivosti sa ešte môžu predávať, resp. distribuovať medzi ľudí jednotlivé potraviny,“ položil vecnú otázku šéf poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Ak sa pozrieme na seba, ako vyzeráme, zistíme, že väčšina z nás si dožičí viac, ako je zdravé. Málokto dodržiava zásadu jesť do polosýta, pravidelne sa hýbať a upevňovať si tak vlastne dobrou životosprávou zdravie. Možno by na začiatok bolo dobré začať od seba a rozumnejšie nakupovať, skladovať a konzumovať potraviny. Nie je to ľahké, keď je na pultoch obrovská lákajúca ponuka.