Spotrebiteľ na úrokovom strope získa

Ostro proti maximálnej cene pôžičiek vystúpili aj banky. Z akého dôvodu?

Návrh nariadenia nadväzuje na ostatnú protiúžernícku novelu Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudne účinnosť 1. júna, preto je tu aj navrhované nariadenie vlády. Predmetné nariadenie rieši odplatu a najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Odplata bude zahŕňať úroky, poplatky a akékoľvek iné plnenia alebo náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov. Nariadenie vlády taktiež určuje výpočet najvyššej prípustnej výšky tejto odplaty. Predpokladám, že ten obrovský tlak, ktorý vznikol zo strany bánk aj zo strany nebankových inštitúcii, je z toho dôvodu, že sme im určitým spôsobom sekli po prstoch. Pri bankách som prekvapená, keďže tieto po celý čas deklarovali, že návrh vítajú. Vyvolaný tlak si spájam len s tlakom na schvaľovanie nariadenia vládou, tu však je jasné, že takéto nátlakové mediálne akcie nesledujú záujem občana, na ktorého strane musí stáť vláda.

Banky aj nebankovky naznačujú, že nebudú môcť poskytovať určité typy úverov.

Nie je to celkom pravda. Rozdiel je v tom, že ich zisky pri niektorých typoch úverov nebudú také vysoké, aké boli na úkor spotrebiteľov dosiaľ. Odplata je vyjadrená v percentách a vychádzali sme z doterajšej a ustálenej judikatúry súdov. Zjednodušene povedané, pri obdobných typoch spotrebiteľských úverov nesmie odplata prevýšiť dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vykazovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk za obdobie štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ak pri jednom type spotrebiteľského úveru je celková RPMN v bankovom sektore za štvrťrok desať percent, tak najvyššia prípustná výška odplaty môže byť maximálne dvadsať percent. Znamená to, že ak to bude 21 percent, pôjde o prípad absolútne neplatnej zmluvy, pričom ak pristúpia ďalšie znaky zneužitia slabšej zmluvnej strany, môže ísť aj o úžeru.

Nebankovky sa bránili, že si budú musieť zháňať údaje, za aké úroky požičiavajú pri rôznych úveroch banky. Ako to bude vyriešené?

Toto už problém nebude. Návrh nariadenia takúto možnosť opustil a vo všetkých prípadoch sa bude vychádzať zo zverejňovaných a dostupných údajov Národnej banky Slovenska a ministerstva financií. V tejto súvislosti sa bude novelizovať aj vyhláška Ministerstva financií SR o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, ktorá umožní zverejňovať priemerné hodnoty RPMN pri úverových produktoch bánk. Na jej základe sa budú zverejňovať priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov z poskytnutia peňažných prostriedkov bankami a pobočkami zahraničných bánk. Z tejto veličiny budú vychádzať jednotne nebankovky aj banky.

Niektoré banky tvrdia, že týmto budú niektorí klienti poškodení, najmä tí, čo poctivo platia splátky.

To nie je pravda. Zákon musí rovnako chrániť tých, čo si plnia svoje záväzky. Ale taktiež musí určitým spôsobom chrániť aj tých, ktorí si záväzky z určitých objektívnych dôvodov, napríklad v dôsledku choroby alebo nejakej vážnej rodinnej udalosti, nemôžu plniť. Zákon platí rovnako pre všetkých. Zákon nemôže rozlišovať, že týchto chrániť budeme a týchto zase nie. Práve naopak. Balík šiestich zákonov účinný od 1. júna a vládne nariadenie na určenie výšky odplaty zavedie na prospech spotrebiteľa konečne jasné pravidlá a urobí poriadok vo finančných vzťahoch. Práve nami navrhované nariadenie vlády zakotvujúce odplatu a najvyššiu prípustnú odplatu podľa rozhodnutí súdov prinesie do právnych vzťahov právnu istotu. Doteraz sa vychádzalo len z rozhodovacej činnosti súdov. Po novom budú pravidlá jednoznačne ustanovené v zákone a nariadení. Banky aj nebankovky budú vedieť, aké bude v prípade spornej výšky odplaty rozhodnutie súdu. Práve v tom spočíva právna istota. Dnes nevedia s určitosťou predpokladať, či spor o platnosť zmluvy vyhrajú, keďže to závisí od judikatúry súdov. O to viac nerozumiem ich nenáležitým mediálnym reakciám.

Postihne to aj banky?

Pravidlá dopadnú na všetkých veriteľov rovnako, preto budú platiť aj pre banky. Logicky, keď sa však vychádza z RPMN bánk, tie by výraznejšie nemali byť postihnuté. Ak bude platiť opak, potom jasne vyjde najavo, že sú to aj banky, ktoré požičiavajú ľudom peňažné prostriedky za neprimeranú odplatu.

Nebudú súdy ešte viac zavalené, ak začne zákon a nariadenie vlády platiť? Nebudú civilné konania sa na súdoch ešte dlhšie?

Myslím si, že opak bude pravdou. Súdy sa vďaka novej právnej úprave postupne vyčistia od rôznych zbytočne a neraz účelovo a sústavne podávaných žalôb, a najmä od exekúcií, ktorými sú dnes enormne zavalené. Ak súd zamietne žalobu nebankovke alebo banke na dlžníka, už sa touto vecou nebude musieť zaoberať v exekúcii a občan bude ochránený. V tomto je to jednoduchá logika. Jasné pravidlá nezvýšia len právnu istotu veriteľov, ale zjednodušia aj rozhodovanie súdov, čím sa len urýchlia súdne konania. Teda celkovo zmeny povedú k lepšej vymožiteľnosti práva. Nebude to samozrejme hneď, ale postupne. So všetkými zákonnými zmenami aj s právnou úpravou nariadenia a výpočtu odplaty a najvyššej prípustnej odplaty budú náležite oboznámené aj súdy, ktoré budú vedieť, ako správne aplikovať zákonné zmeny, čo len prispeje k celkovému ustáleniu predvídateľnosti rozhodovania súdov. Len zdôrazňujem, že ide o zásadné zmeny, ktoré dosiaľ nikto nedotiahol dokonca, a tým, že nová úprava bude stáť na strane občanov, zvýši sa nezanedbateľne aj ich životná úroveň.

Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov?

Spotrebiteľ bude viac chránený ako dnes, a to vďaka balíku novelizovaných zákonov, ktorý výrazne mení ochranu občana spotrebiteľa. Tento balík vstupuje do účinnosti 1. júna 2014 a ja som tento deň nazvala dňom boja proti úžere. Jeho podstata je v zavedení pojmu úžera ako absolútne neplatného právneho úkonu. To pre spotrebiteľa znamená, že nebude povinný dokazovať pred súdom, že zmluva je úžernícka. Práve naopak, súd bude povinný zo zákona skúmať, či takáto zmluva je úžernícka, alebo nie je. Na úžeru na rozdiel od doterajšieho stavu súd vždy prihliadne z úradnej povinnosti, bez toho, aby sa spotrebiteľ musel dovolávať ochrany sám. Pre občanov to znamená predovšetkým to, že sme konečne začali podnikať razantnejšie kroky na ich ochranu.

Kde môžu spotrebitelia získať informácie, ak majú pochybnosti o zmluve, ktorú chcú uzavrieť, alebo aj o zmluvách, ktoré už uzavreli?

Práve v tejto oblasti sa dnes veľmi angažujem. Na ministerstve spravodlivosti pôsobí Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, kde už pred podpisom zmluvy občanovi vieme povedať, či je jeho zmluva v poriadku, alebo nie. Kontaktovať sa na ňu je možné priamo alebo prostredníctvom internetovej stránky branitsaoplati.sk, na ktorej je možné získať aj ďalšie užitočné informácie pre spotrebiteľov. Taktiež sme vydali brožúru 7 krokov na ochranu spotrebiteľa s témou, ako sa brániť proti úžere a úžerníckym praktikám nebankových subjektov. Aj naďalej budem chodiť po Slovensku a ľudí upozorňovať na to, čo je to úžera a ako sa proti nej brániť. V teréne budeme aj naďalej riešiť konkrétne prípady, ktoré sa ľuďom stali, keďže si nedokážu sami poradiť. Z kancelárie z Bratislavy ich nevyriešime.