Čo spôsobia Ficove zmeny v dôchodkoch

V hre je presunutie až polovice z nasporených takmer päť miliárd eur. Proti takémuto kroku bez ďalších razantných zásahov nie sú ani dôchodkové správcovské spoločnosti. Podľa ekonómov nie je prílišná orientácia na slovenskú ekonomiku pre budúcich dôchodcov dobrou správou.

„Má to logiku, ak by sme približne dvadsať percent zdrojov investovali do pätnásť– až dvadsaťročných štátnych dlhopisov slúžiacich na výstavbu diaľnic,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda VÚB Generali Slovensko. Pri dnešnej situácii na finančných trhoch by totiž Slovensko dlhopisy s takto dlhou splatnosťou predalo len veľmi ťažko.

DSS-ky sú ochotné štátu požičať až miliardu eur, a to za ročný úrok štyri percentá. „Zvyšných tridsať percent by sa použilo napríklad na kúpu dvojročných štátnych dlhopisov či pokladničných poukážok,“ dodal Kouřil. Celkovo by tak druhý pilier podporil ekonomiku až 2,5 miliardou eur.

„Výstavba diaľnic na Slovensku nie je ziskový projekt, ako je to napríklad v Čile, kde mýto z diaľnic pokryje náklady na ich výstavbu,“ upozorňuje však Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Z pohľadu budúcich dôchodcov je výhodné, ak sú peniaze z druhého piliera investované len do ziskových projektov.

„Diaľnice na Slovensku takým projektom určite nie sú, stačí zobrať do úvahy, že mýto zo všetkých ciest prvej triedy a diaľnic ledva pokryje náklady na výstavbu R1, a to nepočítame cenu za prevádzku mýta,“ dodal Ďurana. Investície sporiteľov teda nebudú splácané zo samotných diaľnic, ale z daňových príjmov štátu a návratnosť diaľničných dlhopisov bude nakoniec závisieť od schopnosti sporiteľov platiť dane.

Podľa Ďuranu by tak sporitelia mali dostať možnosť rozhodnúť sa, či chcú, aby ich úspory boli použité na financovanie výstavby ciest. Prílišná závislosť od slovenskej ekonomiky navyše ruší schopnosť druhého piliera zabezpečiť vyplácanie dôchodkov na základe rozloženia rizika medzi viaceré svetové ekonomiky.

Napríklad Grécko dôchodkovým správcovským spoločnostiam pri dobrovoľnom odpise dlhu nevráti viac ako polovicu požičaných peňazí a zlé hospodárenie štátu si tak odnesú i budúci grécki penzisti.

Pre potrebu konsolidácie odvodov sa uvažuje aj o znížení odvodov do druhého piliera z deväť na sedem percent, čím by štát v priebehu jedného roka získal dvesto miliónov eur. „Bolo by to uprednostnenie riešenia krátkodobých problémov ignorovaním tých dlhodobých,“ povedal Ďurana. Týmto rozhodnutím by síce vláda znížila súčasný defi cit, ale zároveň zvýšila ten budúci.

Podľa Európskej komisie patrí práve Slovensko pre starnutie populácie medzi štáty s vysokým rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dôvodom je, že výdavky na starobné dôchodky stúpnu na Slovensku zo 6,6 percenta HDP v roku 2010 na 7,3 percenta v roku 2030 a na 10,2 percenta v roku 2060.

Súčasná vláda tiež plánuje zavedenie dobrovoľného vstupu do druhého piliera a návrat ku garanciám. „V týchto otázkach sa s novou vládou vieme dohodnúť,“ myslí si Kouřil. Povinnosť doplácať straty by sa tak mala vrátiť pri všetkých troch fondoch s tým, že by sa vytvoril ešte nový akciový, do ktorého by si ľudia mohli vložiť ľubovoľnú časť úspor. Nie je však vylúčené ani zlúčenie troch garantovaných fondov a ľudia by tak nakoniec úspory mohli deliť medzi jeden konzervatívny a jeden akciový fond.