Na jedlo dostanú zamestnanci viac peňazí

Navýšenie stravného pritom pocítia najmä ľudia, ktorým zamestnávatelia dávajú na teplý obed či večeru gastrolístky. Ich minimálna cena od januára rastie z vlaňajších 2,70 na 2,85 eura. Stúpnuť by mala aj cena najdrahších gastrolístkov, a to z 3,60 eura na 3,80 eura, ale to závisí už od kolektívnych rokovaní.

„Výška stravného sa naposledy menila opatrením z marca 2009. Odvtedy došlo k nárastu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Nové opatrenie odráža tento nárast,“ vysvetlila nárast cien stravného Slavomíra Sélešová, hovorkyňa ministerstva práce.

Stúpne síce minimálna suma stravného, nemení sa však pomer, ktorí platí zamestnanec a zamestnávateľ. Aj naďalej platí, že zamestnávateľ by mal z ceny gastrolístka preplatiť minimálne 55 percent, zatiaľ čo zamestnanec doplatí 45 percent ceny.

Napríklad ak zamestnanec vlani dostával od firmy mesačne 22 gastrolístkov po 2,70 eura a firma mu preplatila iba zákonom stanovených 55 percent, pracovník si na stravu prispieval sumou 26,7 eura. Po novom pri zachovaní tohto pomeru zaplatí takmer o 1,50 eura navyše. Akú sumu zamestnanci na stravu formou stravných lístkov dostávajú, závisí pritom iba od zamestnávateľa. Určená je iba minimálna hodnota lístka, teda 75 percent zo sumy stravného.

Okrem zamestnancov však budú mať vyššie náklady aj zamestnávatelia, ktorí ľuďom dávajú každý mesiac stravné lístky. Ak napríklad firma s 500 zamestnancami doteraz dávala každému zamestnancovi na stravu 2,70 eura mesačne a preplatila mu minimálnych 55 percent, na gastrolístky mesačne minula 16 300 eur. Po novom zaplatí o 900 eur navyše.

Zmena sa tak dotkne aj firiem, ktoré poskytujú zamestnancom najnižšiu sumu gastrolístkov. Či budú drahšie gastrolístky zamestnancom poskytovať aj firmy, ktoré im v súčasnosti dávajú lístky napríklad za tri eurá, závisí od konkrétnych podnikov. „Výška stravného sa určuje pri kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľmi. Snažíme sa, aby každý zamestnanec dostal najvyšší možný príspevok na stravu,“ potvrdil Emil Machyna, predseda odborového združenia KOVO.

Firmy, ktoré zamestnancom poskytujú stravu v rámci vlastných jedální, zrejme výrazné zmeny nečakajú. V ich prípade cena jedla často prekračuje štátom stanovenú hranicu. Ak by sa však po vyjednávaní s odborármi rozhodli zamestnancom poskytnúť stravu úmerne drahšiu k štátom určenému zvýšeniu stravného, zvýšili by sa im náklady o desiatky tisíc eur. „U nás je príspevok na stravu predmetom kolektívneho vyjednávania. Pri jeho zvýšení odhadujeme dodatočný náklad pre zamestnávateľa na úrovni približne 60–tisíc eur ročne,“ povedal Anton Molnár, hovorca Slovnaftu.

Zástupcovia zamestnávateľov v samotnom zvýšení nákladov na stravu problém nevidia. Nevyhovuje im však systém, akým je prispievanie na stravu vyriešené. „V navýšení príspevku nie je problém. Možno by sme uvítali zmenu v zavedení nejakej dobrovoľnosti pri poskytovaní týchto príspevkov. Zamestnávateľ by mal mať na výber buď stravné lístky, alebo priamo finančný príspevok ku mzde,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnavateľov.