Niektoré družstvá pôdu skupujú, niektoré neplatia ani nájom

Ak sa majitelia pôdy chystajú zmeniť prenájomcu, mali by byť pri rozhodovaní opatrní. Vysoké nároky nie sú vždy namieste, pretože v mnohých prípadoch družstvá a samostatne hospodáriaci roľníci pracujú na doraz, aj so stratou, a obrábajú pritom aj také pozemky, ktoré by inak ležali ladom. Navyše za vlastníkov platia obci aj dane z pozemkov, ktoré by inak platili sami. Výška nájomného tiež nezávisí len od toho, ako družstvo či roľník hospodária, ale aj od klimatických podmienok v regióne, kvality pôdy a celkových nákladov.

Nájom za pôdu je vyšší na juhu Slovenska, kde je aj výnos z pôdy najvyšší. Družstvá a podniky tam majiteľom platia za hektár aj 66 eur ročne. Smerom na sever ceny klesajú. Poľnohospodárske družstvo Bziny na Orave platí napríklad ročne 33 eur za hektár.

Užitočné rady nájdete aj v článku Odvody sa platia len za najkvalitnejšiu pôdu
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Platíme aj menej, ak je menšia výmera. Ale hospodárime aj na pôde na juhu Slovenska, kde platíme raz toľko,“ vraví Daniel Chomistek, predseda oravského Poľnohospodárskeho družstva Bziny. Rozdiel je spôsobený tým, že na juhu jeden človek obrobí sám takú plochu ako na Orave traja. „Je rozdiel aj v kvalite pôdy, na Orave sú neporovnateľné nižšie výnosy, náklady na obrobenie pozemkov sú trojnásobne vyššie. Pokým v družstve na Záhorí 16 ľudí obrobí 1 200 hektárov, tu na 800–hektárovom pozemku musí podnikateľ zamestnávať ten istý počet ľudí.“

Poľnohospodárske družstvo Sklabina pri Martine vypláca ročne za hektár okolo 20 eur. „Platíme ho aj tým, ktorí vlastnia menšie plochy, nezvýhodňujeme majiteľov väčších súvislých pozemkov,“ vraví agronóm družstva Igor Miert.

Sú však aj družstvá, ktoré neplatia žiadne nájomné a ak sa vlastníci domáhajú platby, tak neuspejú. Niektoré plochy, najmä na svahovitých terénoch, nie sú pre podnikanie zaujímavé a vlastník je rád, ak ich vôbec niekto za neho obrába. Niektorí ani nevedia, kde uprostred lánu ich pozemok leží.

Družstvá užívajú aj niekoľkotisíchek­tárové plochy a s každým jedným vlastníkom majú uzavretú osobitnú nájomnú zmluvu. Družstvo Sklabina obhospodaruje skoro 2–tisíc hektárov a má v priemere do 600 nájomných zmlúv. „Administratíva okolo nájomného je prácna, keďže na jednom liste vlastníctva je niekedy aj vyše dvadsiatka spoluvlastníkov a my musíme mať zmluvu s každým jedným,“ vraví Miert.

Na Slovensku veľké percento peňazí z eurofondov, ktoré sa poskytujú vo forme priamych platieb na pôdu, poberá malé percento podnikov a farmárov, ktorí si pôdu prenajímajú od vlastníkov. „Zo 17–tisíc žiadateľov o priame platby má len 2–tisíc až 90 percent výmery z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy,“ vraví Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. „To je aj hlavný dôvod, prečo naše poľnohospodárstvo za ostatnou Európou zaostáva.“

V rámci Európskej únie vlastnia farmári v priemere do 10 hektárov pôdy. „Farmy sa tam dedením nedelia. Jeden z rodinných príslušníkov preberie žezlo po zosnulom alebo sa dohodnú a vyplatí ostatných dedičov. Prípadne riadia firmu všetci. Ale čo je podstatné, mnohokrát vlastníci na pôde aj hospodária, podnik prevádzkujú. U nás je to naopak.“

Skupujú zväčša zastavané pozemky

Družstvá, ktoré podporujú investori, sa snažia od vlastníkov pozemky odkúpiť. To je aj prípad Jednotného roľníckeho družstva v Spišskej Teplici, ktoré odkupuje poľnohospodársku pôdu od jednotlivých vlastníkov. Za hektár pôdy platia ročný nájom 10 eur. Obhospodarujú pôdu v dvoch katastrálnych územiach – Poprad a Spišská Teplica. Ročne takto musia posielať 900 – 1 000 šekov s nájomným.

„Pri odkupovaní nie je rozhodujúce, či ide o ornú pôdu, trvalé trávne porasty, ostatnú plochu či vodné toky a poľné cesty. Nie je rozhodujúce ani umiestnenie pozemkov v rámci katastra či podielu, ktorý nám vlastník ponúka,“ vraví realitná manažérka družstva Alžbeta Mlynarčíková. „Obhospodarujeme všetku ornú pôdu a trvalé trávne porasty v celom katastri obce, je naším základným výrobným prostriedkom. Vlastníkom však umožňujeme zbaviť sa povinností spätých s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy a v prípade predaja získať za ňu finančné prostriedky.“

Každé družstvo vlastníkom takú možnosť neponúka. "U nás sa môžu rozhodnúť, či budú poľnohospodársku pôdu ďalej prenajímať družstvu za nájomné, aké je v našich možnostiach, alebo za pôdu získajú predajom jednorazovo financie, ktoré môžu investovať inde. Pozemky kupujeme za cenu trhovú, podľa vypracovaného znaleckého posudku. Je na vlastníkovi, ako sa rozhodne. Oslovili ma ľudia z iných katastrálnych území, ktorí by boli radi, keby aj v ich katastri pôsobilo také družstvo, ktoré by bolo ochotné zainvestovať aj do rozdrobenej poľnohospodárskej pôdy,” vraví Mlynarčíková.

Neunáhlite sa s výpoveďou

Vlastníci zvyknú zvažovať výpoveď z nájmu, ak majú väčšie výmery – desať či dvadsať árov pozemku vcelku a na okraji, v blízkosti zastavaných území obcí a miest. Chcú si buď založiť vlastný sad, alebo postaviť na pozemku chatu či rodinný dom.

„V takomto prípade im odporúčam, aby si najprv na stavebnom úrade danej obce a príslušných obvodných úradoch overili, či je ich zámer vôbec reálny. Je totiž možné, že namiesto toho budú musieť platiť obci dane a pôdu na svoje náklady obhospodarovať,“ upozorňuje Mlynarčíková. Pripomína aj, že hospodáriť na pôde nie je jednoduché. Napríklad ak k pozemkom nevedie žiadna prístupová cesta, nie je ich prakticky možné obrábať. Nehovoriac o tom, že mnohé parcely majú desiatky spoluvlastníkov. „V situácii, aká je vo väčšine katastrov, je vlastníkom výhodnejšie dať pôdu do nájmu družstvám či poľnohospodárskym podnikom, ak o ňu majú záujem,“ vraví.

Ak by to totiž neurobili, museli by podľa poľnohospodárskeho zákona svoju pôdu obhospodarovať. Inak hrozia vysoké pokuty. Výška nájomného sa určuje trhovo a z rôznych dôvodov, ale najmä kvôli pomeru medzi dopytom a ponukou, nie je u nás na nejakej, pre vlastníkov možno želateľnej úrovni. Preto je podľa Mlynarčíkovej jednoduchšie pozemky družstvu predať, ako ich ďalej prenajímať. „Dedením sa vlastníctvo ďalej drobí. Vlastníci s pôdou už nie sú existenčne spojení, nehospodária na svojich pozemkoch, bývajú mimo obce, často aj v zahraničí. Ak by podiely nekúpili družstvá, prípadne iní investori, vlastníctvo by sa ďalej takto delilo a pôda by sa stávala u nás viac a viac nepredajná.“ Vlastníci ešte u nás ani nemajú záujem zamieňať pozemky, aby získali väčšie výmery a na nich hospodárili alebo ich ponúkali iným za lepší prenájom.

Kto dá do konca októbra výpoveď z nájmu, musí ešte rok čakať na vydanie pozemku. Pôda sa odovzdáva v stave, v akom ju majiteľ odovzdal do užívania. Čiže, orná pôda ako orná pôda, lúka ako lúka, pasienok ako pasienok.