Živnostníci zaplatia odvody po novom

Výška povinných odvodov totiž závisí od ich príjmov za predchádzajúci rok. Poistné, ktoré platí povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, je splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Teda za júl do ôsmeho augusta. „Ak deň splatnosti pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Napríklad, poistné za júl 2011 je splatné do 8. augusta, za september 2011 do 10. októbra,“ vysvetľuje Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.

Výška poistného sa od 1. júla zmenila všetkým, ktorým sa na základe daňového priznania za rok 2010 zmenil vymeriavací základ. Ak sa tak nestalo, aj naďalej budú platiť odvody v rovnakej výške ako doteraz.

Odvody musia platiť všetci, ktorí za minulý rok dosiahli príjem z podnikania vyšší ako 12–násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Teda živnostníci, ktorí vlani zarobili viac ako 3 948,72 eura. Nejde pritom o zisk, ale o celkový hrubý príjem z podnikania.

Povinnosť platiť odvody sa týka aj tých živnostníkov, ktorí začali podnikať počas minulého roku a ich vlaňajší príjem prekročil hranicu na platenie odvodov. Doteraz boli od ich platenia oslobodení.

Na rozdiel od minulosti už živnostníci nemusia Sociálnej poisťovni posielať výpis z daňového priznania.

„Údaje o príjmoch a výdavkoch súvisiace s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie oznamuje Sociálnej poisťovni Daňové riaditeľstvo,“ vysvetľuje Hrabková.

Zmenou v porovnaní s minulým rokom je, že vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov už nie je možné znížiť o výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie či účelové sporenie.

Minimálny vymeriavací základ je mesačne 44,2 percenta jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. „Za obdobie od 1. júla 2011 je to mesačne 329,06 eura, v porovnaní so zmenami od 1. januára 2011 sa jeho výška nemení,“ konštatuje Jana Hrabková.

Nedochádza ani k zmene výšky maximálnych vymeriavacích základov. Na nemocenské poistenie je maximum 1 116,75 eura a na dôchodkové poistenie 2 978 eura.

Živnostníci si výšku svojich odvodov musia vypočítať sami. Sociálnej poisťovni ju nemusia ani oznamovať. Kto má problém s výpočtom, pomôckou pre neho môže byť kalkulačka, ktorú má Sociálna poisťovňa ma svojej stránke. „Po zadaní dosiahnutého príjmu informatívne zistí vymeriavací základ a výšku poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia,“ dodala Hrabková.

Ľudia, ktorí podali daňové priznanie neskôr, začnú platiť odvody po novom až od októbra. To znamená, že prvýkrát zaplatia odvody v novej výške začiatkom novembra, keď sa platí poistné za október.

Ten, komu vznikla povinnosť platiť odvody od 1. júla 2011, je povinný prihlásiť sa na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie prostredníctvom tlačiva Registračný list FO do 8 dní od vzniku tohto poistenia. Tento rok tak mal urobiť do 9. júla. „Keďže však 9. júl pripadol na sobotu, posledným dňom na splnenie prihlasovacej povinnosti bol pondelok 11. júla,“ vraví riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.

Čo v prípade, že sa živnostník zabudol prihlásiť? „Ak si takáto osoba nesplnila prihlasovaciu povinnosť, Sociálna poisťovňa jej môže uložiť pokutu. Zohľadňuje pritom závažnosť porušenia povinnosti, napríklad či ide o prvý prípad, alebo či mal občan prehrešky aj v minulosti. Vyššia pokuta hrozí klientovi pri opakovanom porušovaní povinností,“ vysvetľuje Ďuriačová.

Pri prihlásení sa po lehote je pokuta od 0,03 do 3,32 eura za každý deň omeškania, zvyčajne je to minimálne 3,32 eura. Najviac zákon umožňuje uložiť pokutu do výšky 16 596,96 eura.

Skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba sa neprihlásila na povinné sociálne poistenie v zákonom stanovenej lehote však neznamená, že jej táto povinnosť odpadla. „Každý, kto si túto povinnosť nesplnil, mal by tak urobiť čo najskôr, keďže výška pokuty, ktorú môže Sociálna poisťovňa uložiť, narastá s počtom dní omeškania samostatne zárobkovo činnej osoby s plnením tejto povinnosti,“ upozorňuje Jana Ďuriačová.

Odvody do Sociálnej poisťovne si musí živnostník vypočítať sám

1. Odvody musí od júla platiť každý živnostník, ktorý za minulý rok dosiahol príjmy vyššie ako 12–násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo je 3 948,72 eura.
2. Ak mu vznikla povinnosť platiť sociálne odvody, musí každý mesiac posielať poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenia a zároveň aj odvod do rezervného fondu.
3. Odvody sa počítajú len z vymeriavacieho základu. Ten sa rovná jednej polovici zisku, ktorý nie je znížený o nezdaniteľné časti základu dane. To znamená, že živnostník si zo svojho celkového príjmu odpočíta výdavky, či už skutočné alebo paušálne, a výslednú sumu vydelí dvomi.
4. Takto získa ročný vymeriavací základ. Mesačný vymeriavací základ sa potom rovná jednej dvanástine z ročného základu.
5. Živnostníci, ktorých príjem je síce nízky, ale napriek tomu musia platiť poistné, sú povinní odvody platiť aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je v tomto roku vo výške 329,06 eura. To znamená, že každý, komu vyjde vymeriavací základ nižší, vypočíta si odvody z tejto sumy.
6. Lepšie zarábajúci však nemusia platiť odvody z celého svojho príjmu. Existuje totiž aj maximálny vymeriavací základ. Pre nemocenské poistenie je na tento rok stanovené maximum vo výške 1 116,75 eura. Pre ostatné poistenia je na úrovni 2 978 eur.
7. Na nemocenské poistenie treba každý mesiac posielať 4,4 percenta z mesačného vymeriavacieho základu. Minimálne tak na nemocenské poistenie treba platiť 14,47 eura, maximálne 49,13 eura.
8. Odvod na starobné poistenie sa rovná 18 percentám vymeriavacieho základu. Najmenšia suma, ktorú je možné zaplatiť, je 59,23 eura a najvyššia 536,04 eura.
9. Pokiaľ ide o invalidné poistenie, živnostníci platia 6 percent z vymeriavacieho základu. Minimálne tak musia zaplatiť 19,74, maximálne 178,68 eura.
10. Do rezervného fondu sa platí 4,75 percenta z vymeriavacieho základu. Tí, čo budú platiť odvody z minima, zaplatia 15,63 eura a tí, ktorí zaplatia najvyššiu sumu, mesačne pošlú do Sociálnej poisťovne 141,45 eura.
11. Živnostníci tak musia do Sociálnej poisťovne platiť 33,15 percenta z vymeriavacieho základu. Ak teda platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, každý mesiac odvedú 109,07 eura, ak z maximálneho, zaplatia 905,30 eura.

Plateniu sa nevyhnete ani v zdravotnej poisťovni

1. Výška odvodov sa odvíja od zisku živnostníka, ktorý sa vypočíta ako hrubý znížené o výdavky, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní. Z príjmov sa však neodpočítavajú nezdaniteľné časti základu dane.
2. Ročný vymeriavací základ, z ktorého sa počíta výška odvodov, sa vypočíta tak, že sa zisk vydelí koeficientom 2,14. Mesačný vymeriavací základ sa následne rovná jednej dvanástine z ročného základu.
3. Minimálny vymeriavací základ je vo výške 329,06 eura. Ak niekomu vyjde mesačný vymeriavací základ nižší, vypočíta si odvody z tejto sumy.
4. Maximálny vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 2 233,50 eura. Ide o najvyššiu sumu, z ktorej platia odvody najlepšie zarábajúci živnostníci.
5. Mesačný preddavok na zdravotné poistenie je vo výške 14 percent z mesačného vymeriavacieho základu. Minimálne tak každý živnostník musí do zdravotnej poisťovne posielať 46,06 eura a maximálne 312,69 eura.

Vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO

Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká osobe, ktorej nebola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12–násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12–násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Preto od 1. júla 2011 vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tomu, kto súčasne spĺňa tieto podmienky: – k 1. júlu 2011 mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t. j. k 1. júlu 2011 dovŕšil 18 rokov veku a k tomuto dňu má pridelené DIČ, – nebola mu predĺžená lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, – v roku 2010 dosiahol v postavení SZČO na účely sociálneho poistenia príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti vyšší ako 3 948,72 eura.

Príklad č. 1 (príjem výlučne zo živnosti – bežná situácia):

25–ročný muž má od 1. januára 2009 živnostenské oprávnenie a od toho istého dňa aj pridelené DIČ, pričom živnosť prevádzkuje nepretržite dodnes. Do 31. decembra 2010 mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do konca roka 2010, pretože bol osobou, ktorá mala oprávnenie prevádzkovať živnosť.

Od 1. januára 2011 má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, pretože k 1. januáru 2011 dovŕšil vek 18 rokov a má pridelené DIČ.

Tento živnostník má aj po 1. júli postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, pretože má stále pridelené DIČ. Na účely vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 1. júla sa skúmal príjem, ktorý dosiahol za rok 2010 zo živnosti.

Príklad č. 2 (príjem zo živnosti aj príjem z autorskej činnosti):

Táto osoba má 35 rokov, od 1. januára 2009 má živnostenské oprávnenie a od toho istého dňa aj pridelené DIČ, pričom živnosť prevádzkuje nepretržite dodnes. Súčasne má od 1. januára 2010 pridelené DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu z autorskej činnosti. Táto osoba mala do 31. decembra 2010 postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, pretože bola osobou, ktorá mala oprávnenie prevádzkovať živnosť.

Od 1. januára 2011 má postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2011, pretože k 1. januáru 2011 dovŕšila vek 18 rokov a má pridelené DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu zo živnosti (a príjmu z autorskej činnosti; pre nadobudnutie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však stačí pridelenie DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu podľa zákona o dani z príjmov z jedného druhu činnosti).

 K 1. júlu 2011 má teda tento človek postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, pretože má stále pridelené DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu zo živnosti (a súčasne v súvislosti s dosahovaním príjmu z autorskej činnosti). Na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 1. júla sa skúmal iba príjem, ktorý dosiahol za rok 2010 zo živnosti, pretože príjem z autorskej činnosti nemohol za rok 2010 dosiahnuť v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože do 31. decembra 2010 sa autor za takú nepovažoval.

Príklad č. 3 (príjem výlučne z autorskej činnosti):

Novinár má 45 rokov, od 1. januára 2010 má pridelené DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu z autorskej činnosti, pričom autorskú činnosť vykonáva nepretržite dodnes. Do konca roka 2010 nemal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ňou sa stal až od 1. januára 2011.

Tento novinár má k 1. júlu 2011 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, pretože má stále pridelené DIČ v súvislosti s dosahovaním príjmu z autorskej činnosti. Na účely vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa od 1. júla 2011 bude skúmať iba príjem, ktorý táto osoba dosiahla za rok 2010 v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Takýto príjem však nemohol za minulý rok dosiahnuť, pretože do 31. decembra 2010 sa autor nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia.

Z tohto dôvodu nemá príjem, ktorý by bolo možné zohľadniť na účely vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO od 1. júla 2011. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie mu môže vzniknúť iba v súvislosti s dosahovaním príjmu z autorskej činnosti, prvýkrát až od 1. júla 2012, a to na základe príjmu dosiahnutého za rok 2011, pretože až od 1. januára 2011 sa autor už považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia (po splnení zákonom stanovených podmienok).

ZDROJ: SOCIÁLNA POISŤOVŇA