Kto má nárok na invalidný dôchodok

Dorota Hudecová | 28.07.2010 21:49
invalid, vozík, lekár, opatera, nemocnica,... Foto:
Zdravotný stav, na základe ktorého sa určí invalidita, posudzuje lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Invalidita je stav, ktorý môžu spôsobiť úrazy, dopravné nehody, ale aj závažné ochorenia. Počet tých, ktorí poberajú invalidný dôchodok, stúpa.

Z vyše 934-tisíc slovenských dôchodcov bolo ku koncu mája tohto roka viac ako 206-tisíc invalidných, čo je približne o tisíc viac, ako ich bolo ku koncu marca. Kto má nárok na invalidný dôchodok a ako oň požiadať?

Pod invaliditou sa rozumie dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď človeku poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent. Mnohí sa domnievajú, že pri dlhodobej „péenke“ majú nárok na invalidný dôchodok aj bez toho, aby oň požiadali. Každý, komu lekár odporučí invaliditu, však musí podať písomnú žiadosť, ktorú odobrí lekár. Rozhodnutie o invalidite je výhradne v právomoci Sociálnej poisťovne.

Mnohí nevedia ani to, kto je oprávnený posudzovať ich zdravotný stav. Je to lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Pri zisťovaní invalidity sa posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti pracovať podľa zákona o sociálnom poistení. Vznik nároku na invalidný dôchodok je však podmienený aj získaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktorý je upravený v zákone o sociálnom poistení. Uvedené podmienky treba splniť súčasne.

Invalid môže pracovať

Aj poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje. Závisí od jeho dohody so zamestnávateľom, či bude pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Invalidný dôchodca môže mať aj živnosť.

Pracujúci invalidný dôchodca s vyššou ako 70-percentnou mierou poklesu schopnosti pracovať je vyňatý z povinného platenia nemocenského, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zo svojho vymeriavacieho základu odvádza iba odvody na starobné poistenie. Ak chce mať nárok na nemocenské dávky v prípade ochorenia, môže sa v pobočke Sociálnej poisťovne prihlásiť na nemocenské poistenie ako dobrovoľne poistená osoba. V prípade, že by ochorel, nárok na nemocenské dávky mu vznikne po uplynutí tzv. čakacej lehoty, čo je 270 dní.

Občan so zdravotným postihnutím môže dostať aj príspevok na činnosť osobného asistenta alebo príspevok na vykonávanie zárobkovej činnosti. Ak je súčasne držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, môže mu úrad poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, jeho príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, čo je 370,76 eura mesačne. Musí byť aj dostatočne preukázaná nutnosť dopravovať sa do zamestnania autom.

Čiastočný invalidný je zrušený

Za invalidné sa od 1. januára 2004 považujú aj čiastočné invalidné dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004. Vyplácajú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003 a za podmienok, ktoré boli stanovené právnymi predpismi platnými do tohto dňa. Od 1. augusta 2006 sa však už neskúma splnenie podmienky poklesu zárobku, ak bol poistencovi pred 1. januárom 2004 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Od 1. januára 2004 sa za invalidné dôchodky považujú aj dôchodky za výsluhu rokov, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2004.

Invalidný dôchodok, na výplatu ktorého by mal poistencovi trvať nárok aj po dovŕšení dôchodkového veku v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku prekvalifikuje na starobný dôchodok. Starobný dôchodok sa mu potom bude vyplácať v sume invalidného dôchodku, ktorá mu patrila do dovŕšenia dôchodkového veku.

Priemerná výška vyplácaných dôchodkov na jedného dôchodcu
druh dôchodku k 31. 3. 2010 k 30. 4. 2010 k 31. 5. 2010
invalidný do 70 % 182,44 182,49 182,38
invalidný nad 70 % 315,03 315,16 315,21
invalidný (vrátane čiastočných invalidných) 257,29 257,21 256,95
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Posúdenie zdravotného stavu
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pritom nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti pracovať je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.