Striedme a chutné stolovanie slovenská rodina nezvláda

Väčšina ľudí na Slovensku nedbá na zdravú výživu. Až pričasto si doprajú, čo hrdlo ráči, a málo sa hýbu. Nečudo, že pribúdajú civilizačné choroby, ktoré zasahujú čoraz nižšie vekové kategórie. Polovica stredoškolákov má nábeh na obezitu, štvrtina z nich ňou už trpí, 50 percent dievčat vo veku 14 až 18 rokov si neformuje postavou cvičením, ale experimentuje s diétami. Pribúdajú infarkty tridsiatnikov. Takéto sú skúsenosti bratislavskej lekárky Ivety Plšekovej. "Učme sa jesť chutne a striedmo, ozdraví to rodiny aj ich rozpočty a zlepší hospodárenie firiem aj štátu,“ vraví doktorka Plšeková.

08.12.2014 12:20
Iveta Plšeková Foto:
Dnes veľa rodín v mestách nevarí. Dajú si doniesť obedy v podobe pizze alebo jedia niečo z rýchleho občerstvenia, hovorí Iveta Plšeková.
debata (2)

Máte 20-ročnú prax lekárky internistky. Časť z nej ste prežili na východnom Slovensku a časť v Bratislave. Ako sa zmenili vaši pacienti?

Na celom Slovensku zisťujeme nárast ochorení, korene ktorých tkvejú v zlej výžive. Rastie počet obéznych pacientov, ľudí so zvýšeným množstvom cholesterolu, cukru a kyseliny močovej v krvi. Veľa ľudí sužuje vysoký tlak, a najmä badáme, že choroby typické pre päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov sa objavujú už aj u tridsiatnikov. Je to alarmujúci poznatok.

Nesúvisia tieto diagnózy so zmeneným spôsobom života? Na ľudí sa kladú vysoké pracovné nároky, mnohí majú nie jednu, ale dve práce, čo sa prejavuje aj na ich stravovaní. Čo to robí s ľuďmi?

Všeobecne platí, že máme zvýšený príjem kalórií, ale menší výdaj. Ľudia pracujú viac mentálne, študenti veľa študujú, ale ich fyzický výdaj nie je taký veľký ako kedysi. Pred rokom 1989 bolo typické, že deti trávili veľa času hrami a športom v prírode. Dospelí odpracovali osem hodín a keď "im padla“, venovali sa svojim záľubám. Dnes mnohí pracujú neraz aj 10 hodín, remeselníci a manažéri vo významných pozíciách aj 12 hodín. Pacienti sa mi priznávajú, že z plných síl ťahajú celý týždeň a potom prespia celý víkend. Je toto normálne? Je to oddych?

Ako sa stravuje súčasník?

Keď si porovnáme ponuku potravín pred rokom 1989 so súčasnou, zhodneme sa, že paleta potravín nebola nikdy taká veľká ako dnes. Sortiment sa mimoriadne rozšíril, inou otázkou je však kvalita potravín. Ľudia často siahajú po veciach, ktoré im chutia, namiesto toho, aby premýšľali, či sú potraviny zároveň aj zdravé a pre nich vhodné.

Rozhodujú pri nákupoch potravín príjmy? Ako je na tom vidiek a ako mesto?

Vidno dva extrémy. Keď som ako lekárka pôsobila na východnom Slovensku, ktoré príjmovo zaostáva za celou krajinou, mala som v Humennom veľa pacientov z okolitých dedín. Stravovali sa a dodnes sa stravujú lepšie, pretože v ich strave je viac prirodzených potravín. Jedia zeleninu a ovocie, vajíčka a kurčatá, ktoré si dopestujú a dochovajú doma. Prijímajú menej kalórií. Zvyčajne totiž jedávajú štyri razy až päť ráz denne menšie porcie. Badám to ešte aj dnes, keď sa vrátim k známym na východné Slovensko. Zato mestský človek je odkázaný na to, čo nakúpi v obchode. Často to nie sú potraviny slovenského pôvodu, ale dovezené bohvie odkiaľ. Pravda, aj ľudia na dedinách majú v jedálnom lístku domáce buchty, halušky a iné jedlá s vysokou kalorickou hodnotou.

Ako sa zmení výživa človeka z vidieka, keď príde do veľkého mesta?

Náhle je odkázaný na jedálne, fast foody, reštaurácie, supermarkety. Isteže mnohí si prinesú zásoby potravín aj z domu, ale sú iba doplnkom ich mestskej stravy. Chtiac-nechtiac opustia pôvodný vidiecky spôsob stravovania a výživy, v ktorom mali čerstvé potraviny vyššie zastúpenie. Keby žili v Japonsku, zrejme sa im to nestane.

Prečo?

Japonci sú najzdravším národom na svete. Ich strava je prirodzená a čerstvá. Japoncov nedonútite kúpiť staršie potraviny, neobľubujú mrazené ani konzervované jedlá. Jedia čerstvé potraviny. Majú najnižšiu mieru obezity na svete. Nečudo, že Japonsko má najvyšší priemerný vek. Súvisí to s dodržiavaním istých kultúrnych zvykov, ktoré súvisia aj so stravovaním. My sme sa ich dávno vzdali. Japonci jedia menšie porcie a stále učia svoje deti zásade "jedz do polosýta, pi do polopita“. Japonci sa pri jedení neponáhľajú. Nakupujú čerstvé potraviny v obchodoch, ktoré im garantujú regionálny pôvod potravín. Jedia ryby od rybárov, o ktorých vedia, že chodia každý deň na more a majú čerstvý úlovok, alebo si pochutia na čerstvom tofu z farmy.

Neviem si predstaviť, že vo vyše 10-miliónovom Tokiu má každý svojho dodávateľa.

Nadnárodné obchodné reťazce mali obrovské problémy, keď sa usilovali vybudovať supermarkety v Japonsku. Zákazníci čakali, že denne dodajú čerstvé potraviny. Obchodníci museli akceptovať kultúrne zvyklosti Japoncov. Zato my prijmeme hocičo, čo sa na Slovensko dovezie. V tom je veľký rozdiel medzi nami a Japoncami, medzi zdravým a nezdravým spôsobom života.

Nevyplýva to z mentality a kultúrnej výbavy? Nezachádzame na Slovensku s prispôsobivosťou extrémne ďaleko?

Prispôsobujeme sa čoraz rýchlejšiemu životnému tempu na svoj vlastný úkor – na úkor chutného jedla, ale najmä vlastného zdravia. Sme ochotní obetovať vlastné zdravie práci. Ľudia, ktorí sú chorí, prechladnutí, odmietajú péenku, nevyležia prechladnutie. Chodia do práce, nakazia chrípkou kolegov a blížiace sa Vianoce pokazia rodine, pretože sa počas nich budú doliečovať. Mnohé prechodené chrípky zanechajú v organizme stopy. Naše telo je síce geniálny stroj, ale sami ho kazíme svojimi zlozvykmi.

Najslávnejší lekár staroveku Hippokrates povedal, že človek sa narodí zdravý a všetky choroby doň vstupujú jedlom. Samo jedlo je ako nôž – môže byť užitočné, ale aj vražedné. Kde robíme chybu?

Zrejme už v rodine. Zdravie súvisí s prijatím istého životného štýlu. Väčšina súčasníkov chce všetko stihnúť. Ľudia sa zdržiavajú menej doma a menej času trávia aj kedysi samozrejmou prípravou pokrmov doma. Dnes veľa rodín v mestách nevarí. Dajú si doniesť obedy v podobe pizze alebo jedia niečo z rýchleho občerstvenia. Všimnite si, že fast¤foody v nákupných centrách sú plné a nech vybudujú ďalšie, zaplnia sa aj tie. V kine všetci jedia a pijú. Kebyže sušené jabĺčka, ale oni sa napchávajú kukuričnými pukancami a zapíjajú to sladkou kolou v extrémne veľkých dávkach. Z nedávneho prieskumu na stredných školách v Bratislavskom kraji vyplynulo, že 70 percent stredoškolákov pije energetické nápoje. To je pre lekárov poplašná správa.

Mladí však energetické nápoje považujú za súčasť svojho imidžu. Pripadajú si „cool“, jednoducho sebavedomejšie. Čo je odvrátenou stránkou týchto supernápojov?

Ich pitie prináša obrovský energetický príjem, ktorý sediaci človek – úradník, študent, počítačový expert, novinár, šofér – nezužitkuje. Každý cukor, ktorý organizmus nespáli, sa uloží v tele vo forme tuku. Ľudia na fotografiách zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov majú štíhle pásy, zato väčšine súčasníkov sa pásy rozširujú. Sú dôkazom toho, ako ľudia priberajú. Vieme, že pomer pásu k bokom je ukazovateľom metabolických a kardiovaskulárnych ochorení. Nesprávna výživa a nedostatok pohybu sú príčinou nárastu týchto ochorení.

Mnohí si dnes starostlivo sledujú body mass index, ale ani nie tak kvôli zdraviu, ale preto, aby dobre vyzerali. Neváhajú siahnuť po akomkoľvek prostriedku zaručujúcom štíhlu postavičku.

V Bratislavskom kraji sme robili prieskum a zhrozili sme sa, keď sme zistili, že 50 percent detí na stredných školách má skúsenosť s rôznymi diétami. Mládež vo veku 14 až 18 rokov je stále vo vývine, prechádza pubertou, keď sa menia chlapci aj dievčatá fyzicky aj psychicky. Ich vzormi sú modelky, filmové hviezdy, chcú sa na ne podobať – a keď dievčatá zistia, že v páse sú silnejšie, začínajú držať diéty. Postavu sa neusilujú upraviť športovaním, ale diétami.

Len menšina ľudí vedie správny životný štýl, kým väčšina sa necháva unášať prúdom pohodlného blahobytného života. Prečo?

Pretože rozdeliť si svoj čas, naplánovať si aktivity tak, aby som sa stihol po obede učiť aj športovať, nie je jednoduché. Aktívni musia byť predovšetkým rodičia. Mám dve deti a obe športujú, ale vedieme ich k tomu s manželom od troch rokov. Rodičia sa vyhovárajú, že nie sú poobede doma, posúvajú túto aktivitu na školu. Tam sú síce krúžky, ale treba ich zaplatiť. Niektorí na ne naozaj nemajú peniaze, ale koľkí dajú deťom peniaze na kúpu sladkostí v školskom bufete, na pukance a kolu v kine namiesto toho, aby im zaplatili športový krúžok?

Školské bufety sú už dlhší čas takrečeno na tapete. Akú rolu zohrávajú v upevňovaní dobrých či, naopak, zlých stravovacích návykov?

Opäť sa vrátim k jednému z prieskumov na petržalských základných školách. Až 20 percent detí ide do školy bez raňajok! Neviem, či sa ich rodičia držia nezmyslov publikovaných v niektorých médiách, podľa ktorých raňajkovať netreba. Lenže v dopoludňajších hodinách náš mozog potrebuje byť najvýkonnejší. Základom energie pre mozog je cukor. Vôbec nejde o to, aby sme si ráno dali pár kociek cukru alebo sladený nápoj. Potrebujeme polysacharid, ktorý sa postupne uvoľňuje v tele. Preto je dobré zjesť chlebík so šunkou spolu s rajčinami, paprikou, reďkovkou. Samozrejme, môžu to byť aj cereálie – vločky s ovocím, lyžica medu v čaji. Organizmus, mladý či starý, potrebuje výživu ráno. Zistili sme, že pacienti, ktorí pribrali, sa priznali, že neraňajkovali. Jedli až na obed a večer sa nevedeli dojesť. Ich metabolizmus bol posunutý o pár hodín ďalej a výsledkom bola obezita. Raňajky sú základ stravy. Majú tvoriť 20–25 percent nášho denného príjmu. Nemenej dôležité je dať školákovi doma pripravenú desiatu, nespoliehať sa na to, že si kúpi čosi v bufete.

Považujete školský bufet za rizikový uzol vo výžive školopovinných de­tí?

Kedysi bufety v školách neboli. Tri generácie detí vyrástli bez bufetov. Nehladovali, pretože mali z domu desiatu, škola im poskytla obed. Nechápem, ak má dieťa desiatu s ovocím, čo ešte má dopoludnia jesť? Sladkosti, slané zemiakové lupienky, sladené nápoje vrátane džúsov, ktoré takisto ako kolové nápoje obsahujú kyselinu fosforečnú a cukor? Ak štát zodpovedá za výchovu a na pôde školy sa môžu organizovať len veci, ktoré štát zastrešuje, mali by sme mať jasno, čo v bufetoch predávať a čo nie. Inak vyhadzujeme do vetra kopu peňazí na liečenie kardiovaskulárnych ochorení, a to preto, lebo v bufetoch ich niektorými potravinami doslova otravujeme.

Stanovili by ste štruktúru výrobkov predávaných v školských bufetoch?

Keby to záviselo od lekárov, určite áno. V ponuke by mali byť zdravé zeleninové a ovocné šaláty. Na desiatu nie je nič lepšie ako ovocie. Mohli by tam byť výrobky z rýb, celozrnné bagety, ražný chlieb. Dieťaťu by na občerstvenie stačil malý celozrnný rožok, ale s kvalitnou šunkou. Tá by mala obsahovať 95 percent mäsa a nie, že mäsová zložka je minimálna a väčšinu výrobku tvoria náhradky ako škrob, sójová múka a podobne. Určite by v bufete mali byť stolové a minerálne vody a dobré by bolo variť aj čaj. Je to práca navyše? Myslím si, že pre podnikavých ľudí nie. Pri ostatnej Zmajkovičovej novele nebola vec školských bufetov náležite konzultovaná s odborníkmi na výživu. Pred pár dňami bolo zaregistrované Občianske združenie Aliancia výživových poradcov Slovenska. Sme pripravení odborne pomôcť pri takej citlivej otázke, ako je výživa mládeže a vôbec celej slovenskej populácie.

Ako sa človek naučí v mladosti stravovať, tak je zvyčajne po celý život. Prečo sú ľudia takí benevolentní voči svojmu zdraviu?

Nikomu nezíde na um natankovať do benzínového auta naftu, lebo vie, že by sa zadrel motor a oprava by ho stála veľa peňazí. Ľudia si však myslia, že môžu zjesť čokoľvek. Ich motor sa totiž hneď nezadrie, pretože organizmus je vybavený veľkým množstvom kompenzačných mechanizmov. Choroba z výživy sa preto neprejaví hneď, ale až po vyčerpaní istých zásob a rezerv. Všetci, ktorí investujú do zdravého stravovania detí, dávajú svojim potomkom veľký dar – sú dobre vybavení do života správnymi stravovacími návykmi. Naopak, deti, ktoré sa zle stravujú v detstve alebo v puberte, v dospelosti trpia častejšie ochoreniami, častejšie vymeškávajú z práce, musia platiť lieky a chodiť na rehabilitácie, ozdravné pobyty. Investícia do svojho zdravia prináša ekonomické výhody jednotlivcovi, rodine, firme aj štátu, kým podcenenie výživy znamená škody – pre jednotlivca, jeho rodinu aj štát.

Čo z tohto poznania vyplýva?

Nuž najmä to, že sa musíme správať zodpovednejšie sami voči sebe, svojej rodine aj k štátu, v ktorom žijeme. Máme právo naliehať na štát, aby rezolútnejšie konal v prospech zdravej výživy. Svetové letecké spoločnosti museli vyvinúť nové typy sedadiel, pretože pribudli tučnejší pasažieri, v USA predovšetkým. To isté čaká automobilky a ďalších výrobcov dopravných prostriedkov. Žiaľ, aj Slováci tlstnú. Riešením nie sú väčšie sedadlá, ale zdravšie stravovanie predlžujúce a spríjemňujúce život, ak je jeho súčasťou pohyb a rôzne veku primerané športové aktivity.

Ako by ste začali? Aký prvý krok by mala urobiť rodina, aby si dieťa prinieslo do školy správne stravovacie návyky?

Možno treba začať od spoločného stolovania v rodinách a spoločnej prípravy jedál, do ktorej by rodičia mali zapojiť svoje deti, aby od detstva získavali aj potrebné zručnosti. V škole by som sa rozhodne prihovárala za to, aby sme deti učili od prvého ročníka nielen počítačovej gramotnosti, ale aj základom správneho stravovania a zdravého životného štýlu. Tento predmet by sa mal vyučovať nepretržite počas základnej aj strednej školy. Pozrime sa na seba, ako vyzeráme, a možno sa zamyslíme nad tým, čo jeme, čo o význame výživy a jej vplyve na ľudské zdravie vieme. Zrejme sa zhodneme, že veľa vecí doteraz na svoju vlastnú škodu podceňujeme. Skúsme sa zmeniť už počas najbližších vianočných sviatkov. Vráťme sa k tradícii predkov, ktorí sa dokázali postiť a tým prečistili svoj organizmus a pripravili sa na hojnejší vianočný stôl. Nikdy sa však neprejedali, lebo jedlo bolo vzácne. Je to veľký duchovný odkaz, ktorý by sme si mali ctiť.

Iveta Plšeková, všeobecná lekárka pre dospelých a výživová poradkyňa, poslankyňa hlavného mesta. Počas 20-ročnej lekárskej praxe zaregistrovala nárast ochorení, korene ktorých tkvejú v zlej výžive. Nedávno iniciovala založenie Občianskeho združenia Aliancia výživových poradcov Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #stravovanie