Masielka a tavené syry nenahradia prírodné originály

Ani tradičné plnotučné maslo neodolalo tlaku na zlacnenie výrobku. Časť spotrebiteľov nerozlišuje, že keď si kupuje masielko či inou zdrobneninou alebo slovnou hračkou za maslo maskovaný výrobok, nekupuje si skutočné maslo.

15.04.2010 14:04
maslo, potraviny Foto:
Masielko s rastlinnými tukmi nenahradí prírodné maslo.
debata

Pridaním rastlinných tukov do masla sa docieli zníženie ceny zmesového tzv. analógového výrobku. A tiež napríklad ľahšia roztierateľnosť takého výrobku.

„Je to iba slabá napodobenina prírody. Akokoľvek sa výrobcovia usilujú, nikdy neurobia to, čo je prírodné,“ tvrdí však kardiológ profesor Viliam Bada. Jedna Badova poznámka stojí v tejto súvislosti za povšimnutie. Maslo podobne ako rastlinné tuky obsahuje tzv. transformy mastných kyselín. Je však medzi nimi veľký rozdiel.

„Zatiaľ čo transformy mastných kyselín, ktoré v podobe mlieka, masla či bryndze vyprodukovali prežúvavce, sa veľmi ľahko premenia v tele človeka na biologicky veľmi priaznivé látky, transformy mastných kyselín v umelo vyrobených tukoch túto vlastnosť nemajú. Naopak, škodia,“ vysvetľuje.

Pravé maslo sa podľa mliekara Karola Heriana nedá ošvindľovať. Neobsahuje viac ako 16 až 18 percent vody, zvyšok tvorí tuk. Malo by byť zabalené do obalu z hliníkovej fólie a nie do pergamenu, aby nežltlo. Ideálna farba masla je pritom mierne žltkastá a malo by sa vyznačovať maslovou vôňou. Ak je maslo bez chuti a vône, bolo pridlho skladované.

Farebnosť masla ovplyvňuje zloženie krmiva – letné, keď prevažujú čerstvé krmivá, je žltšie, zimné, keď kravy žerú seno, senáže a siláže, je bledšie.

Rozdiely sú aj medzi prírodnými a topenými syrmi. Odborníci jednoznačne uprednostňujú prírodne dobre vykysnuté a vyzreté syry. Tavené syry sú tepelne spracované za prídavku taviacich solí. Nemeckí experti ich označujú ako syrové prípravky.

Na Slovensku to spotrebiteľom neprekáža. Mali by však vedieť, že tavený syr nie je prírodný výrobok. Má úplne iné zloženie bielkoviny a vápnik je prakticky nedostupný. „Z hľadiska výživy by som nehovoril o veľkom prínose, ale skôr o zasýtení,“ podotýka mliekarenský výskumník Karol Herian.

V konzumácii prírodných syrov si mnohí spotrebitelia nepotrpia na vyzretosť. Ako si všíma Herian, aj na salašoch je dopyt najmä po čerstvom vŕzgavom ovčom syre, ktorý je bez chuti a vône.

Doba zrenia tvrdých syrov býva neraz pol roka i rok. Prírodný syr môže mať kôrku i maz na povrchu, v ústach by sa však mal rozplývať. Syr, ktorý je mladý a gumovitý, je spravidla ťažko stráviteľný.

debata chyba