Posledný pol druha mesiaca trvajúci záťah priniesol oproti predchádzajúcim raziám menej porušení zákona o potravinách. Počet pochybení klesol z júnovej úrovne 40 percent na 12 percent v novembri. Pre spotrebiteľov je dobrou správou, že môžu s väčšou istotou nakupovať v obchodných reťazcoch, pretože sa tu odohráva väčšina potravinových nákupov.
No kým reťazce podľa poslednej kontroly znížili podiel nedostatkov zo 40 až 50 percent k nule až 20 percentám, v malých a stredných potravinárskych predajniach vyskočil ich podiel až k 60 percentám. Z toho podľa ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka vyplýva, že v kontrolách treba pokračovať, zvlášť v mimopracovnom čase, pretože vtedy sa deje najviac černoty.
Efektívnou sa ukázala spolupráca štátneho potravinového dozoru s políciou. Najcitlivejšou je stále severojužná potravinová tepna z Poľska. Veterinárni inšpektori tu s policajtmi zachytili napríklad kamión, ktorý viezol z Poľska potraviny označené slovenskými potravinárskymi značkami. Kým na potraviny dovážané z Poľska pripadlo 21 percent nedostatkov, na dovozy z Maďarska, Rakúska, Česka okolo 10 percent.
Mimoriadne kontroly stáli doteraz rezort pôdohospodárstva okolo dvoch miliónov eur. ,,Tieto peniaze stáli za to, aby sme začali robiť nekompromisný poriadok na trhu s potravinami a zaručili tak spotrebiteľom, že si kupujú zdravotne bezchybné potraviny," povedal minister Jahnátek. Tento cieľ sleduje aj prísnejší sadzobník pokút, ktorý prinesie novela zákona o potravinách. V rámci poslednej razie síce potraviny nezodpovedajúce zdravotným a hygienickým požiadavkám putovali do kafilérie, ale na okamžite vyrubených pokutách sa vybralo len niečo vyše tritisíc eur. Najvyššie sankcie teraz dosiahnu až päť miliónov eur.
Celkom nepochybne by si najvyššie tresty zaslúžili falšovatelia medu, ale napríklad aj hydiny. ,,Kontroly trhovísk ukázali, že niektorí predajcovia namiesto pravej domácej hydiny ponúkajú kurčatá pochádzajúce z veľkoobchodu," upozornil šéf štátneho potravinového dozoru Jozef Bíreš.
Ešte väčší pozor si treba dávať na nákup medu, ktorý ponúkajú predavači na parkoviskách pozdĺž frekventovaných stredoslovenských ciest. Med s nálepkou horský či lesný vydávajú za medovicový. V skutočnosti však ide o med zafarbený potravinárskym karamelovým farbivom. Potvrdili to rozbory v Štátnom veterinárnom a potravinovom laboratóriu v Dolnom Kubíne.
,,Na Slovensku bola tohto roku minimálna znáška medovicového medu, jedle jednoducho nemedovali," povedal riaditeľ Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku Ján Kopernický. Prakticky, všetko čo sa ponúka popri cestách, je falošný med.
V tom lepšom prípade podľa Kopernického zafarbia podvodníci kvetový alebo slnečnicový med farbivami, ktoré sa pridávajú do kolových nápojov. V horšom prípade obohacujú med o cukor, sirupy alebo najsofistikovanejší falzifikátori prikrmujú včely lacným medom z dovozu. Takto cez včely prehnaný med potom dofarbia. Na rozdiel od medovicového medu však podvrhy nevoňajú, aromaticky sú fádne.
Najistejšou obranou voči nepoctivým predajcom je kúpiť si med priamo od overeného včelára. Etiketa musí uvádzať meno výrobcu. Len názov horský či lesný med nestačí, radí Kopernický, ako sa vyhnúť kúpe falošného medu.