Poľskí predajcovia potravín obsadzujú vidiek

Štát si musí urobiť poriadok v predaji mäsa a vajec. Z roka na rok klesajúca výroba potravín ho pripravuje o desiatky miliónov eur. Len pri hydine to môže byť ročne až 40 miliónov. Tvrdia to slovenskí výrobcovia kurčiat a vajec, ktorí poukazujú na rozmáhajúci sa ambulantný predaj potravín v réžii poľských obchodníkov.

Ilustračné foto.

Autor: Ivan Majerský

Poliakom sa na Slovensku darí. Predávajú už nielen v severných okresoch, ale zišli hlboko do vnútrozemia. Nenavštevujú zapadnuté dediny ďaleko od okresných centier, kde chýbajú „kamenné predajne“, ale systematicky obsadzujú dedinu za dedinou. Sú úspešní, pretože sú lacnejší. Nízkymi cenami vyhadzujú zo sedla slovenských výrobcov aj obchodníkov.

„Štát nemá ambulantný predaj dostatočne pod kontrolou, na trh tak prichádza často nekontrolované, poriadne neoznačené mäso, vajcia aj ďalšie potraviny,“ upozorňuje riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Obchodník musí mať na ambulantný predaj povolenie od Úradu verejného zdravotníctva. Starostovia obcí sú zo zákona povinní hlásiť príchod predajcov regionálnym veterinárnym a potravinovým správam. V praxi sa na to nedbá.

„Máme skúsenosti, že tovar nie je zabalený, na povrchu býva znečistený, autá často nemajú chladenie, vodiči predávajú tovar rovno z korby, často bez registračných pokladníc,“ charakterizuje fauly ambulantných predajcov Molnár.

Ako vyzerá prax? V Žabokrekách nad Nitrou už zhruba rok predáva jeden z mnohých poľských ambulantných predajcov potravín. V ponuke má mäso, mliečne výrobky aj ryby. Kým miestnym obchodníkom leží poľský konkurent v žalúdku, časť obyvateľov príchod Poliaka víta. Je totiž lacnejší. Napríklad kilogram oravskej slaniny stojí o 50 až 70 centov menej ako v tamojšej predajni Jednoty. Príchod poľskej predajne na kolesách do Žabokriek oznamuje občanom starosta Otakár Sneženka cez obecný rozhlas. S tým, že by mal ohlásiť predaj veterinárom v Prievidzi, si starosti nerobí. Spomenie si, že pred pár mesiacmi niekto Poliaka aj tak udal a hneď dobehli veterinári aj s policajtmi. Dohromady vtedy podľa neho nič nezistili.

„Ako starosta ste medzi mlynskými kameňmi,“ vysvetľuje svoje počínanie Sneženka. Jedni chcú podľa neho, aby Poliak do dediny chodil, pretože je lacný. Platy nie sú veľké, ľudia sa snažia nakúpiť čo najlacnejšie a Poliak má dobré, slovenskému vrecku dostupné ceny.

Je to pravda. Keď príde Poliak do Žabokriek, miestna mäsiarka môže zatvoriť a v Jednote, aj keď majú mrazené kurence v akcii, sa na ceny poľského konkurenta nechytajú. „Nechápem ľudí. Prídu k nám do obchodu a vravia: dúfam, že tie stehná nie sú poľské.“ Minule sme nevedeli predať poľskú kyslú kapustu ani keď bola v akcii. Sotva však rozhlásia, že príde Poliak do dediny, už sa zhrčí v centre „šór“ ľudí,“ popisuje svoju skúsenosť vedúca z Jednoty Daniela Bašnáková.

Neskrýva rozčarovanie, že Poliakovi prechádza predaj, hoci mäso ponúka z „lodní“, namiesto bločku dáva ručne načmáraný paragon. Veterinári prevetrajú každý kamenný obchod, ale ambulantnému predajcovi sa všetko prepečie.

Prievidzská veterinárka Adriana Nemčická dá čiastočne slovenským obchodníkom za pravdu. V blokovom konaní môžu udeliť ambulantnému predajcovi pokutu nanajvýš 500 eur, domáci dedinský obchodník, však môže „nafasovať“ podľa previnenia od sto do 10–tisíc eur.

A pokiaľ ide o Žabokreky, Poliaka tam kontrolovali vlani pred veľkonočnými sviatkami. Našli nedostatky, potraviny neboli označené v slovenčine a nemal ani povolenie od obecného úradu. Pred rokom starosta ešte návštevu obchodníka hlásiť nemusel, teraz musí. V Žabokrekách môžu rátať, že si na ambulantný predaj veterinári najbližšie celkom iste posvietia.