Potraviny rozhodujú o sile ekonomiky

Keď si ľudia kupujú mikrovlnku, dôkladne porovnávajú funkcie jednej značky s konkurenčnými. Keď si však kupujú potraviny, niektorí si vyberajú jednoducho tie najlacnejšie. Nezamýšľajú sa nad ich zložením ani pôvodom. Ostatné potravinové aféry ukazujú, že slovenské výrobky prinášajú väčšiu istotu z hľadiska zdravotnej bezchybnosti i kvality. Upozorňuje na to šéf Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay, ktorý pripomína, že potraviny rozhodujú o zdraví ľudí aj ekonomiky.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Autor: Robert Hüttner, Robert Huttner

Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov už niekoľko rokov trvale klesá. Posledné zistenie hovorí o bezprecedentnom páde hlboko pod 50 percent. Čo je za týmto javom, ktorý frustruje už nielen výrobcov, ale čoraz viac aj spotrebiteľov?

Je to komplex faktorov. Výsledky posledného prieskumu, ktorý sa opieral takrečeno o fyzickú inventúru slovenských výrobkov vystavených priamo na pulte, poukazujú na veľkú zodpovednosť obchodných reťazcov. Obchodníci rozhodujú, aký podiel prenechajú domácim a aký zahraničným dodávateľom. Chápeme, že obchodníkom ako všetkým podnikateľom ide o zisk. Berieme do úvahy aj to, že do značnej miery prihliadajú na preferencie svojich zákazníkov, ale zároveň hľadajú cesty, ako naplniť obchody čo najlacnejšie.

To, že sa obchodníci pozerajú na zisk, je prirodzené. Veď aj potravinári hľadajú vždy cenovo prijateľného dodávateľa surovín, alebo nie?

Isteže. Ale najvyššia marža by nemala byť absolútnou prioritou. Skôr či neskôr sa tento prístup ukáže ako krátkozraký. Vlastne už teraz vidíme, ako sa menia nálady spotrebiteľov. Ľudia venujú viac pozornosti kvalite a pôvodu potravín. A všimli si to aj obchodníci, ktorí neváhali proklamovať, že im záleží na predaji slovenských potravín.

Vlani sa vari všetky obchodné siete nejakým spôsobom prihlásili k podpore predaja slovenských potravín. Objavili sa bilbordy, televízne spoty útočiace na vlastenecké city spotrebiteľov, ale zastúpenie slovenských potravín paradoxne kleslo. Prečo?

Ak klesne absolútne zastúpenie slovenských potravín v priebehu roka o osem percent, je to pre všetkých ľadová sprcha. Chceme o tom s reťazcami, naším kľúčovým obchodným partnerom, veľmi vážne diskutovať a hľadať príčiny.

Neslúžili kampane len na vytrenie zraku?

Nie som zástancom ostrých odkazov cez médiá. Chcem veriť, že kampane obchodníkov podporujúce predaj slovenských potravín skutočne sledovali tento cieľ. Ukazuje sa však, že zaostáva nastavenie systému vo vnútri obchodných reťazcov. Výsledky monitoringu v porovnaní so stavom v okolitých krajinách sú totiž skutočne neúnosné.

Reťazcom sa nepáčila metodika prieskumu. Predstaviteľ jedného z nich tvrdil, že kľúčový z hľadiska predaja nie je počet slovenských výrobkov na pulte, ale ich podiel na obrate. Vari platí, že zastúpenie výrobkov klesá, ale, naopak, obraty slovenských potravín stúpajú?

Účelom prieskumu bolo zistiť, aký priestor dostávajú slovenské potraviny na pulte. Nebol to prieskum správania zákazníka, ale obchodníka. Ak prostredníctvom kampaní prehovárame spotrebiteľov, aby si kupovali slovenské výrobky, musia ich mať v primeranom množstve aj sortimente na pulte. Zachytili sme reakciu reťazca, že tržby za výrobky sú podstatne vyššie, ako je percentuálne zastúpenie na pulte. Ak tržby hovoria, že ľudia slovenské výrobky chcú, o to viac zaráža, prečo ich podiel na pulte je nižší oproti dosahovaným tržbám.

Aký dôsledok má klesajúci predaj slovenských potravín na potravinárstvo, poľnohospodárstvo a slovenskú ekonomiku vôbec?

Zlý. Zamestnanosť v potravinárskom priemysle sústavne klesá. Oproti vlaňajšku poklesla o 3 percentá a oproti roku 2004, keď Slovensko vstupovalo do únie, dokonca o 22 percent. V porovnaní so západnou Európou zamestnávame v potravinárstve zlomok ľudí a prudko upadá aj náš podiel na hrubom domácom produkte. Každý zamestnanec v potravinárstve viaže na seba ďalších ľudí nielen v poľnohospodár­stve, ale aj iných odvetviach. Ak upadá potravinárstvo, z farmárov sa stávajú vývozcovia lacných surovín, pridaná hodnota sa vytvára v cudzine a nie doma.

Všetky okolité štáty predávajú viac vlastných potravín ako Slovensko. Prečo sme stratili sebestačnosť v základných potravinách a konzumujeme už viac mäsa, syrov, ovocia a zeleniny z dovozu ako z vlastnej výroby?

Keď hovoríme o sebestačnosti, rozlišujme okamžitý stav a potenciál. Okamžitý stav je veľmi neuspokojivý, už aj preto, že potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva je obrovský. V súčasnosti sú kapacity potravinárskeho priemyslu využité od 30 do 60 percent! Potravinárstvo je schopné zdvojnásobiť produkciu, ale musí dostať priestor na pulte. Aby sa tak stalo, musia byť trhové podmienky pre všetkých rovnaké.

Od potravinárov často počuť: Čo dajú obchodníci na pulty, to sa predá. Je ťažké dostať sa na regály? Sú rôzne zadné marže naozaj čiernou morou potravinárov?

Čo sa týka možností našich výrobcov dostať sa na pulty obchodných reťazcov, je to komplikované. Nielen u nás, ale v celej Európskej únii sa hľadajú spôsoby, ako regulovať vzťahy medzi dodávateľmi a obchodnými reťazcami. Rieši sa to formami etických kódexov na dobrovoľnej báze alebo legislatívnou cestou. Zatiaľ sa nepodarilo nájsť optimálne riešenie, ktoré by prinieslo korektné, bezproblémové a dlhodobo udržateľné vzťahy a stále platí, že je tu veľký priestor na kultiváciu našich vzájomných vzťahov.

Vláda sa chystá oprášiť zákon o obchodných reťazcoch. Prispeje to k nastoleniu spravodlivejších podmienok vo vzťahoch potravinári obchod?

Nevieme, aké bude znenie zákona. Hovorí sa, že to bude niečo podobné, ako bol zákon schválený parlamentom počas poslednej vlády Roberta Fica v roku 2010. Nebol to ideálny zákon. V každom prípade však prispel k zintenzívneniu diskusie medzi obchodnými reťazcami a potravinármi.

Až 82 percent Slovákov prejavuje ochotu kúpiť si slovenské potraviny. Ako však vyzerá ich počínanie v praxi? Nehovoria ľudia jedno a nekupujú druhé?

Prieskumy vypovedajú o vysokých preferenciách slovenských potravín u spotrebiteľov. Časť spotrebiteľov však svoj interes o ne iba proklamuje. Keby sa dobre pozreli do svojho nákupného košíka, až tam by zbadali, aké potraviny si vlastne vybrali. Na druhej strane v žiadnom prípade nechceme tlačiť na to, aby spotrebitelia kupovali len slovenské výrobky. Dôležitá je zdravá výživa a tú garantuje pestrá strava. Nie všetko si dokážeme vyrobiť na Slovensku. Nezabúdajme však, že slovenské výrobky majú na území medzi Dunajom a Tatrami tradíciu. V nej je obsiahnutý potravinársky fortieľ a vysoká kvalita slovenských produktov, ktorú potvrdili rôzne testy. Preverila ich však najmä prax – dioxíny v mäse, E. coli v zelenine či pochybné vajcia nepochádzali zo Slovenska, ale zo zahraničia.