Do káv a čajov investujeme čoraz viac peňazí

Predaje káv a čajov rastú. Káva je jedným z desiatich top produktov, ktorý spoľahlivo láka spotrebiteľov na návštevu predajne tej či onej obchodnej siete. Je to aj preto, že súčasťou spoločenskej prestíže je vyznať sa v káve aspoň tak dobre ako vo víne a k bontónu patrí ponúknuť hosťa šálkou dobrej kávy. Čaj má trochu iný status, čoraz viac sa presadzujú čaje nielen s osviežujúcim, ale jednoznačným zdravotným benefitom.

25.10.2016 09:12
káva, kofeín, životabudič Foto:
Ilustračné foto.
debata

Káva a čaj stoja teda na rebríčku nápojov vysoko a viac než ktorékoľvek iné nápoje charakterizujú gastronomickú kultúru národa i jednotlivcov. Sú to nápoje, ktoré prinášajú ľuďom pôžitok a zážitok, reprezentujú ich aj prostredníctvom servisov, v ktorých sa podávajú, ale aj prostredníctvom zariadení, v ktorých sa pripravujú.

Káva a čaj sa už dávno stali súčasťou nášho všedného života. Dnes sú spoločníkmi, ktorí nám spríjemňujú život, ale aj čosi stoja. V poslednom čase investujeme do nich čoraz viac, lebo nám záleží nielen na tom, čo pijeme, ale i ako a kde pijeme. Už nám nestačí len čosi vypiť – pestujú sa značky káv aj čajov, ale aj kaviarní, vyhľadávajú sa baristi, odborníci na prípravu káv aj čajov, ktorí vedia predstaviť kávu a čaj ako nápoj s jedinečným príbehom, priblížia miesto zrodu, povedia niečo o ľuďoch, ktorí sa podpísali pod zrod nápoja s neuveriteľnou emóciou.

"Prežívame šťastnú dobu, dobu ktorá priniesla zrod novej kultúry pitia kávy aj čaju, aj takto možno pomenovať časy, v ktorých žijeme, hovorí Viliam Matušek. Tento muž, ktorý sa roky pohybuje vo svete obchodu s kávou a čajom, patrí podobne ako jeden z najlepších slovenských baristov Marián Galuška k ľuďom, ktorí svojou prácou menia náš pohľad na svet oboch nápojov a tým aj náš vzťah k nim.

Ľudia hľadajú inakosť

Matušek si všíma nový trend. Predstavuje ho vznik nielen nových kaviarní, ale predovšetkým pražiarní kávy. Podobne ako malé pivovary neohrozujú veľké nadnárodné pivovarnícke spoločnosti, ani malí kaviarnici nepodlamujú biznis veľkých spracovateľov a pražiarní kávy. Naopak, vyjadrujú snahu ľudí po pestrosti, inakosti ,vyjadrení individuality – v odlíšení sa jemnými nuansami vo vôni, farbe a v chuti nápoja.

Remeslo aj v čase obrovských možností veľkovýrobných technológií opäť ukazuje svoje prednosti – zdôrazňuje sa nenapodobiteľná finesa samotného kaviarnika i unikátnosť miesta – terroiru, kde kávové zrná narástli, čo im podarovala príroda a čo sami ľudia svojím originálnym spracovaním.

Rýchlo sa menia aj slovenskí spotrebitelia. Možno je to dané tým, ako sa rozvrstvuje spoločnosť. Ľudia viac cestujú a spoznávajú rôzne kultúry prípravy a pitia kávy – rakúsku, taliansku, ale napríklad Slovákmi málo prebádanú škandinávsku. Napadlo by niekomu, že Fíni sú druhými najväčšími spotrebiteľmi kávy v Európe? Ročne vypijú vyše dvanásť kilogramov kávy. Koľko je to šálok, keď na prípravu jednej môžeme rátať priemerne povedzme s desiatimi gramami? Nie je to správny pohľad na spotrebu, pretože Fíni a Nóri, tí skonzumujú vyše deväť kilogramov kávy, vypijú veľa filtrovanej kávy, pripomína Marián Galuška. Skrátka sú to iné dimenzie dávok na jednu porciu kávy.

Aj na Slovensku rastie spotreba kávy. Ešte v minulom desaťročí bola pod troma kilogramami a oscilovala medzi 2,6 až 2,8 kilogramu. Druhá dekáda, hoci ju na začiatku poznamenala globálna ekonomická kríza, priniesla nárast spotreby. V roku 2014 kavovelisty.cz informovali, že Slováci skonzumovali 4,28 kilogramu kávy a stali sa 23. národom na svete, čo do množstva spotrebovanej kávy. Mimochodom, predbehli sme Čechov, ktorí skončili na 35. mieste.

Spotreba očami baristu a sociologičky

Pijeme viac kávy a neváhame do nej aj viac investovať. Prečo? To na stránkach Pravdy pred časom vysvetlila sociologička Sylvia Porubänová. Ako národ dávame podľa nej viac na reklamu, ale aj pôžitok, ktorý pitie kávy prináša, a túžime po kvalite. Porubänová si však všíma aj spoločenskú atmosféru, ktorá nahrala vyššej konzumácii kávy.

„Všeobecne narástol tlak na ľudí, na ich pracovnú výkonnosť, jedno, či ide o podnikateľov, alebo o ich zamestnancov. Ľudia pracujú viac ako predtým a majú viac úväzkov,“ vysvetľuje Porubänová. A kávu berú ako životobudič, ako nápoj, ktorý povzbudí, a pritom prinesie aj rozptýlenie zmyslov.

Marián Galuška si však myslí, že za obratom v spotrebe kávy je nástup mladej, náročnejšej generácie spotrebiteľov. Práve mladí ľudia so životnou skúsenosťou zo západnej Európy priniesli dôraz na to, „aby kávu pili v dobrej kaviarni, na dobrom mieste a s dobrým baristom“.

Od baristu očakávajú znalosť kávy, dostatok informácií, až po parcelu, z ktorej káva pochádza. Mimochodom, kvalitu kávy ovplyvňuje podobne ako pri pive voda. Ak je príliš tvrdá, býva káva horká, ak je voda demineralizovaná, chýba káve telo. Pripraviť dobrú kávu je veda a dobrý barista, teda kaviarnik je pre kávičkára rovnaký idol ako špičkový športovec.

Kávou obyčajne mnohí začínajú svoj pracovný deň. Môže to byť zalievaný turek, ale čoraz viac domácností je vybavených rôznymi „strojmi“ na kávu. Pohodlné je pripraviť si kávu z kapsúl alebo ešte zložitejších a luxusnejších espresových mašiniek. „Ľudia si to neuvedomujú, ale do kávy investujú čoraz viac peňazí, nielen preto, že viac kávy vypijú, ale aj preto, že na kvalite kávy im čoraz viac záleží,“ hovorí Viliam Matušek.

Mimochodom, výrobcovia kávových kapsúl, ktoré umožňujú pohodlnú prípravu espresa, začínajú mať v niektorých krajinách s rozvinutým ekologickým povedomím problém. Príslušná dávka kávy je zabalená do plastového obalu a ich likvidácia vyvoláva starosti, ako naložiť s plastom a v ňom uväzneným organickým obsahom. V Hamburgu to vyriešili po svojom: všetky mestské inštitúcie zakazujú pripravovať kávu z kapsulových automatov.

Je to takpovediac odvrátená stránka pitia kávy, ale hovorí čosi o spoločenskej i osobnej zodpovednosti za pitie kávy. Svet je jedno uzavreté spoločenstvo a všetko sa kdesi začína, ale aj končí.

Letia čaje z bylín

Aj pitie čaju sa na Slovensku zmenilo. Na rozdiel od kávy nestáli za zmenami technológie, ale skôr očakávania a požiadavky, ktoré ľudia kladú na čaj. Viliam Matušek hovorí, že typický pre súčasnosť je pokles spotreby čierneho čaju a nárast konzumácie bylinných čajov. Tie vďačia rastu tomu, že ľudia oceňujú silu prírody, ktorá je skoncentrovaná v liečivých bylinkách. Po epoche syntetickej farmácie sú to práve čaje z liečivých bylín a rastlín, ktoré majú ľuďom priniesť pocit úľavy a zadosťučinenia, že čosi dobré urobili pre svoje zdravie – fyzické aj mentálne.

Možno aj preto sú dnes také populárne ginko čaje podporujúce ľudskú pamäť a dobre prekrvujúce cievy organizmu. Veľmi žiadané sú tzv. puer čaje, ktoré majú ľuďom pomôcť schudnúť, a nebývalú renesanciu prežívajú čaje zázvorové. Zázvor, alias ďumbier umožňuje pripraviť pikantný čaj, dobrý na liečenie prechladnutia, ale atraktívny je aj svojou chuťou, ktorá vyhovuje nielen mužom, ale aj ženám.

Ovocné čaje si stále držia svoju úroveň. Výrobcovia ponúkajú tiež kombináciu ovocných a bylinkových čajov. Pokus vyrobiť letný ovocný čaj zaliaty studenou vodou zlyhal. Aj to sa občas stáva. Spotrebiteľ síce rád experimentuje, ale na druhej strane víťazí zmysel pre pragmatizmus. Ako konštatoval Viliam Matušek, spotrebitelia zobrali tento čaj ako výrobok, ktorý k životu jednoducho nepotrebujú.

Kupovať kávu alebo čaj v akcii? „Pri súčasnej širokej ponuke sortimentu robia obchodné systémy akcie raz na jeden alebo druhý druh kávy. Nejde o výpredaj, ale o to, ako prilákať prostredníctvom kvalitnej kávy spotrebiteľov do daného obchodného systému,“ objasňuje Ľubomír Drahovský, analytik trhu s potravinami. Pripomína, že ak obchod ponúkne šmejd zabalený do pekných vrecúšok, zákazníci to rýchlo zistia a viac si takýto tovar nekúpia. Časy sa menia, ľudia viac než v minulosti čakajú za svoje peniaze primeranú hodnotu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #čaj #káva #kvalitné potraviny