Jeme radi, ale čo jeme?

Jedálny a nápojový lístok obyvateľov Slovenska je čoraz pestrejší. Potraviny sa stali viac než ukazovateľom blahobytu, sú čoraz viac symbolom aktívneho a zdravého životného štýlu. Aj preto rastú nároky na kvalitu, sortiment a cenu, ktorú musia ľudia zaplatiť za potraviny a nápoje. Výber je najbohatší v dejinách modernej slovenskej spoločnosti.

05.04.2016 14:56
obchod, potraviny, práca Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Potraviny sprevádzajú ľudí od narodenia. Slovensko patrí k tým šťastným krajinám sveta, kde ľudia nehladujú. Ale sýtosť, dnes taká samozrejmá vec, sa nerodila ľahko. Po druhej svetovej vojne bola hladná celá Európa. S istým oneskorením oproti Západu dosiahlo aj bývalé Československo sebestačnosť a sýtosť. A od nej bol, ako to dnes vidíme, iba krok k obezite. Striedmosť, stravovanie sa do polosýta, ktoré praktizovali ľudia ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, vystriedala hojnosť.

Lenže aj hojnosť má rôzne podoby. Nie je to len spomínaná a dnes čoraz agresívnejšie sa šíriaca obezita. Mimochodom, súčasťou výbavy človeka bola schopnosť prežiť obdobia, keď nemal dostatok potravín. Dnes na túto svoju genetickú výbavu doplácame. Jednak preto, lebo sme sa prestali hýbať, čoraz viac ľudí má sedavé zamestnanie, pridlho sa vozí do práce, ba aj na dovolenky, ale hlavne konzumujeme viac, ako vydáme, pretože na pohyb aspoň polhodinu denne akosi mnohým nezostáva čas.

Zaostrime však na jedlo, čo sa nám ponúka a čo si kupujeme. Stále o výbere jedla rozhoduje cena. Akokoľvek obchodníci zdôrazňujú, že Slováci už toľko nehľadia na peniaze, nemôžu nebrať do úvahy, že na potraviny vydávajú celú štvrtinu príjmov. A to je stále veľa. Priemerné príjmy síce rastú a blížia sa k 900 eurám mesačne, ale priemer nevyjadruje rozvrstvenie príjmov v celej spoločnosti. Preto stále veľké skupiny obyvateľstva citlivo vnímajú, koľko stoja potraviny.

Jedlo nie je pod zámkou

Niekedy v televíznych šotoch anketujú náhodne vybraných spotrebiteľov, prevažne Bratislavčanov. Tí sa po znížení DPH z 20 na 10 percent na vybrané druhy potravín vyjadrovali, že je to pre nich nepostrehnuteľná položka. V skutočnosti však ľudia veľmi pozorne sledujú, koľko stojí vrecúško mlieka, koľko pohárik jogurtu, kurča či bravčové pliecko. Obchodníci to vedia a vyhlasujú akcie systematicky práve na tovary "volavky“. Veľké potravinové nákupy sa nesú na Slovensku v znamení akcií.

Nuž a počas týchto nákupov sa často dovezie domov viac potravín, ako je žiaduce. A aby nevyšli nazmar, tak sa skonzumujú alebo, naopak, vyhodia. Také niečo si generácia osemdesiatnikov nevedela v detstve predstaviť, ale dožili sa časov, keď chlieb sa v komore nedrží pod zámkou.

Ak pripomíname tieto veci, nie preto, aby sme moralizovali a pohoršovali sa nad mravmi čias, ktoré žijeme. Za hojnosť totiž platíme, jednak pri pulte, jednak svojím zdravím. Lenže naučiť sa striedmemu stravovaniu nie je ľahké. Pred časom sme v prílohe Kvalitné potraviny uverejnili niekoľko rozhovorov s lekárom profesorom Viliamom Badom. Je krátko po Veľkej noci a lekár analyzujúci naše potravinové a mravné zvyklosti upozorňoval na význam pôstu. Šlo nielen o mravnú, duchovnú, ale aj fyzickú očistu tela. Ruku na srdce, kto ju dnes dodržiava?

Vysoké pracovné tempo akoby si vynucovalo stály príjem potravín. Okrem toho jedlo je aj pôžitok. Jeme radi, ale čo jeme? Túto otázku si kladieme a nielen v súvislosti s celkovým rastom materiálneho blahobytu. Zisťujeme, že pridaná hodnota niektorých potravín je mizivá, že mnohé z nich sú dobre zabalené, pekne vyzerajú, ale biologicky sú takmer mŕtve, iné sú plné rôznych náhradiek, aby sa zmestili do ceny, na ktorú ľuďom stačí výplata. A chýbajú nám čoraz viac potraviny z vlastného poľa, lúky či dvora.

Obdiv aj rešpekt

Ľudský život pripomína starú grécku drámu. Obávame sa kríz, ale práve ony, aj keď prinášajú rozpad, sú zárodkom budúcich riešení. Aktuálna situácia slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva naozaj nie je ružová. Jeden systém hospodárenia sa prežil a nahradil ho iný. To, čo vzniklo, nás neuspokojuje, ale nie je tu naveky.

Slovensko má šťastnú polohu, napriek pokračujúcemu otepleniu je krajinou, kde sa dá dorobiť dosť potravín nielen pre seba, ale aj pre ďalší milión ľudí. Ak iné krajiny dokážu exportovať potraviny, teraz nemáme na mysli obilie či surové mlieko, ale finálne produkty, mali by sme sa to konečne naučiť aj my.

Nám, pravda, v tejto chvíli chýbajú kvalitné domáce potraviny. Až príliš veľa potravín severného mierneho podnebného pásma dovážame, počnúc ovocím, zeleninou, zemiakmi a končiac mäsom a mliečnymi výrobkami. Vlastné potraviny potrebujeme predovšetkým kvôli čerstvosti a ľahkému určeniu ich pôvodu. Pokračujúca internacionalizácia obchodu s potravinami totiž prináša priveľa špekulácií a snáh zarobiť na potravinách, hoci aj prebaľovaním zahraničných a ich vydávaním za slovenské. Ukrýva sa v nich nekvalita a rôzne zdravotné hrozby.

Využiť domáci potenciál je kľúčové z hľadiska zdravia našich ľudí i zdravia prírody a ekonomiky. Mme, ako to ukazuje aj naša príloha, už veľa schopných a podnikavých ľudí, ktorí vyrábajú potraviny s vysokou pridanou hodnotou. Sú to mäsiari, pekári, mliekari, vinári, vynikajúci pestovatelia a chovatelia. Odkrývajú talent národa a sprístupňujú naše gastronomické dedičstvo, obohacujúc ho o nové poznatky.

Nič nie je stratené, keď vidíme, ale najmä ochutnáme produkty, ktoré produkujú majstri mäsiari Robert Gašparík z Trnavy či inovátor zo Záhoria Ignác Bertovič. Príbehy týchto mužov rovnako ako výrobcov bagiet zo Sládkoviča Andreja Šmura a Róberta Megu vzbudzujú obdiv aj rešpekt. Veď tandem Sládkovičanov sa presadil nielen na Slovensku, ale dnes svoje výrobky ponúka aj v Rakúsku a Česku.

Nejde tu len o vývoz potravín, spolu s nimi sa exportuje aj niečo nemenej dôležité, ako je obilie pomleté na múku a tá umiesená a upečená na chrumkavú bagetu. V hotovom výrobku exportujeme naše kultúrne gastronomické umenie. Boli to vína, ktoré upozornili na pozoruhodný prírodný potenciál krajiny a vinársky cit našich ľudí. Lenže u nás sa rodia aj vynikajúce jablká, čerešne, dokonca sa na Slovensku pestujú tzv. klubové druhy jabĺk a hrušiek, na ktoré získavajú práva len najlepší svetoví ovocinári. Máme takých a pestujú pre nás najlepšie jablká z jabĺk na celom svete. Vedeli sme o tom?

Kladieme si otázku, kde je pes zakopaný, že už celé štvrťstoročie si nevieme zorganizovať poľnohospodárstvo a potravinárstvo tak, aby sme mali z neho väčší osoh a prospech, aby naša krajina lepšie vyzerala, bola plodinovo pestrejšia a tým aj farebnejšia a voňavejšia. V tom okamihu, keď nájdeme odpoveď, bude pestrejší a čerstvejší aj náš jedálny – gastronomický – lístok.

Potraviny ako večná téma

Naša výživa by mala byť pestrá, podstatne pestrejšia, ako je súčasná. Hojnosť nie vždy znamená rozmanitosť. Paradoxne naši starí rodičia boli vynachádzavejší, dopestovali si viac strukovín, zeleniny, ovocia. Jedli menej a zdravšie.

Máme si vari odpierať? Odpierajme si presilu jedla v mene jeho vyššej kvality, skúsme míňať peniaze za hodnotnejšie potraviny a nápoje, za ovocie a zeleninu, ktoré dopestovali naši poľnohospodári a finalizovali naši potravinári.

Zaujímajme sa viac o seba a jedlo, ktoré denne jeme. Hovorme o ňom častejšie doma s deťmi a tiež v školách. Jedlo je mimoriadne atraktívna téma. Slovenskí mäsiari si napríklad všimli, že keď televízni kuchári pripravia jedlo z hovädzích líčok, ľudia si začnú pýtať inak prehliadanú hovädzinu, pretože je drahá. Nemusíme sa prepchávať mäsom, ale dajme si radšej menej a lepšie a nielen mäsa. Z jedla musíme urobiť ešte väčšiu spoločenskú tému, akou je v súčasnosti, pretože sa nás bezprostredne týka a mimoriadne ovplyvňuje kvalitu života.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora rozbehla na školách podujatie Hovorme o jedle. Najlepšími spojencami pri ozdravovaní poľnohospodárstva, potravinárstva, krajiny a nášho vlastného zdravia môžu byť učiteľky a učitelia, keď vzbudia v deťoch záujem o potraviny. Musíme sa už v detstve naučiť pojmy, ktoré charakterizujú hodnotu potravín. Je predsa známa vec, že čím sú ľudia vzdelanejší, tým lepšie sa stravujú. Lepšie sa stravujú preto, lebo vedia, čo si kupujú alebo čo si majú kúpiť.

Nakupujeme s rozumom. Nie je to ľahké, keď sortiment potravín na pultoch je nesmierne široký. Vážme si však možnosť, že si môžeme vybrať a že dokonca našimi požiadavkami môžeme meniť ponuku tovarov. Obchod s potravinami je založený na dialógu a pokiaľ niektoré produkty budeme ignorovať a iné preferovať, dáme najavo, ktoré produkty by mali byť hojnejšie zastúpené na pultoch.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kvalitné potraviny