Čo chcú noví spotrebitelia potravín

Slovenská spoločnosť sa mení. Vidno to nielen v splnenom sne Slovákov kúpiť si auto snov bez poradovníka či v možnosti slobodne cestovať. Súčasťou životného štýlu sa stalo aj nové nakupovanie potravín v moderných predajniach, ponúkajúcich široký sortiment potravín aj siete rýchleho občerstvenia. Slováci žijú inak ako celkom nedávno, pred 25 rokmi.

13.10.2015 11:36
potraviny, mlieko
Ilustračné foto.
debata (1)

Túto zmenu najviac pociťuje generácia súčasných päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov a, pravdaže, aj sedemdesiatnikov, ktorí zažili dva či dokonca tri "svety“ dorábania a spracovania potravín, ich predaja a stravovania. Ale všímajú si ju aj súčasní tridsiatnici či štyridsiatnici, ktorí vidia, že rodičia nakupujú a jedia niečo iné ako oni sami. Náš život denne čerpajúci silu z konzumovaných potravín sa zmenil a stále mení ako potraviny samy.

Niektoré zmeny sú do očí bijúce, iné skryté pod povrchom. Niečo sme na jedle zmenili my sami, niečo zmenilo vonkajšie prostredie. Nepochybne starý spôsob života najviac zmenil obchod. Nástup hyper- a supermarketov privítalo Slovensko spontánne. To, čo videli ľudia v západných filmoch alebo pri cestách do zahraničia, bolo odrazu realitou. Z návštev nákupných centier sa stala rodinná udalosť.

Reťazce celkom určite priniesli bohatšiu ponuku a ich súperenie o zákazníkov aj tlak na ceny pocítili najviac domáci producenti. V predaji sa začali objavovať výrobky síce lacné, ale ich kvalita zaostávala za ideálom chutnej a najmä plnohodnotnej potraviny. Obchod začal ponúkať napríklad treskový šalát vo dvoch podobách: v "štandardnej“ a luxusnej. Obľúbené jedlo más vo variante de luxe je vlastne produktom vyrobeným podľa klasickej receptúry. Štandard predstavuje úspornejšiu podobu, v ktorej je menej rybaciny a viac iných, náhradných zložiek.

Cenné zložky verzus náhradky

Potraviny plné rôznych náhradiek, aj to je príznačná črta novej doby. Máme maslo a masielko s prídavkom rastlinných tukov, šunku so 60-percentným podielom mäsa aj pravú šunku… Kto chce kvalitnejší produkt, musí si priplatiť vlastne za to, čo kedysi bolo štandardom. Nečudo, že mnohým sa cnie za starými časmi, keď jedlo bolo poctivejšie. Táto čestnosť vyrastala do istej miery aj z toho, že potravinársky priemysel nemal vtedy k dispozícii toľko všakovakých prípravkov ako dnes a na obchod mal monopol štát. Lenže ani vtedy, ako sa možno dozvedieť v našej téme o mlieku a mliečnych výrobkoch, nebolo všetko ideálne. To iba nostalgia v nás vidí minulosť v niektorých ohľadoch krajšiu, lepšiu a chutnejšiu. Isteže, aj takou mohla byť a bola.

Celý sortiment potravín, ktoré vtedy Slováci jedli, pochádzal z domácej produkcie. A dnes? Dve tretiny bravčoviny jeme z dovozu, a to aj vo výrobkoch, ktoré nesú rýdzo slovenské názvy. Je to na jednej strane prejav globalizácie a na druhej našej potravinovej nedostatočnosti, slabosti a neschopnosti vyrobiť dosť vlastných potravín.

Čo by iní dali za náš životný priestor. Územie našej krajiny je schopné uživiť 6,5 milióna ľudí a my pritom konzumujeme ovocie, zeleninu, mlieko, mäso z iných krajín. Keby to boli výrobky extra kvality na doplnenie sortimentu, alebo také, čo nútia domácich producentov pohnúť mysľou a výrobou, bolo by všetko v poriadku. Lenže na trhu je záplava všedných potravín, ktoré znamenajú stop pre domácu produkciu.

Nehovorme teraz o dotáciách či európskej poľnohospodárskej politike, ale o tom, ako sme my sami schopní zvrátiť situáciu. Proti sebe by mali kráčať dva prúdy či podnety – jeden už vysielajú niekedy viac a niekedy menej spotrebitelia. Sme mienkotvorní a dávajme viac podnetov výrobe aj obchodu, prejavujme silnejšie naše želania, čo chceme jesť a čo kupovať. A druhý prúd predstavujú vnímaví obchodníci a sami producenti potravín.

Rodia sa nové typy spotrebiteľov

Mimoriadnu silu má obchod. Najmä on vychoval nový typ spotrebiteľa a razantne zmenil jeho návyky. Nedávne konštatovanie, že "stravovanie z hľadiska obsahu a formy sa v našich podmienkach nepohlo z miesta 50 rokov,“ nie je pravdivé.

Jeme iné jedla a inak, ako sa na prvý pohľad zdá. Značná časť hlavného prúdu spotrebiteľov siaha po potravinách svojej mladosti. Ale v skutočnosti ešte nikdy nebola slovenská spoločnosť tak bohato rozvrstvená ako v súčasnosti. Konštatuje to v rozhovore o meniacich sa potravinových a nákupných zvyklostiach Rastislav Kočan z agentúry Gfk Slovakia, ktorá sleduje zmeny na trhu.

Ako spotrebitelia sú Slováci stále mimoriadne citliví na cenu, čo sa prejavilo počas krízy, keď nakupovali lacnejšie potraviny. Teraz, keď sa ekonomike darí, si ľudia dovolia viac. Kočan podrobne opisuje, kto tvorí súčasnú slovenskú spoločnosť. Sformovala sa v nej zatiaľ úzka, niekto by povedal okrajová, skupina spotrebiteľov s mimoriadnymi nárokmi na kvalitné a jednoznačne zdraviu prospešné potraviny.

Táto skupina náročných spotrebiteľov tvorí 2 až 3 percentá z celej masy ľudí mieriacich do obchodov. Ale majú svojich výrobcov, svoje špecializované pulty. Obchod aj výroba zachytili signál, ktorý im táto časť spotrebiteľov vyslala.

Vráťme sa však k hlavnému prúdu, aj ten sa totiž mení. Vo chvíli, keď majú ľudia viac peňazí, žiadajú lepšie a kvalitnejšie potraviny. Novým javom je nakupovanie týchto lepších potravín v akciách. Z toho možno usúdiť, že cieľavedome chceme jesť a žiť lepšie, že hľadáme spôsob, ako sa v rámci svojich príjmov dostať k lepším potravinám.

Viac chleba, pestrosti a pohybu

Mohli by sme uviesť množstvo čísel, ktoré dokumentujú zmenu, niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Jedno je isté. Vcelku rýchlo sa meníme a prispôsobujeme novým časom. Ak chceme žiť lepšie, musíme byť náročnejší na seba, vyberať si správne jedlá, neprejedať sa, viac sa pohybovať. Ale koľko mladých je dnes na bicykloch, koľko dôchodcov chodí do lesa na prechádzky! Slovensko, teda aspoň časť z neho, sa začalo hýbať. Zato nemožno nevidieť aj iné Slovensko. Ešte nikdy neboli mladí Slováci takí tuční, usedení, voziaci sa v autách a kŕmiaci sa napochytro produktmi rýchleho občerstvenia. Menej sladkostí, tučných jedál, viac čerstvej zeleniny a ovocia, mliečnych výrobkov, to je spôsob, ako sa dostať vlastnými silami k zdravšiemu životu.

Do istej miery nám pomáha štát, keď desaťpercentnou DPH zlacnil vybrané základné druhy potravín. Zoznam sa začína chlebom, spotreba ktorého klesla za posledných 25 rokov o celú jednu štvrtinu. Lekári pokles spotreby chleba z 50 kilogramov na 38 kíl ročne označili za katastrofálny. "Mýtus, že z chleba sa priberá, nie je osnovaný na žiadnych vedeckých základoch,“ napísala nedávno v Roľníckych novinách Jana Jurkovičová z Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Priberá sa z nadbytočných kalórií, ktoré sme z tela nevydali.“

Držme sa chleba, veď aj v modlitbe celé generácie prosia všemohúceho, "chlieb náš každodenný, daj nám dnes“. Poctivý chlieb je základ, na ktorom môžeme stavať. Pridajme k nemu pestrosť ostatných potravín a fyzickú prácu, teda, pohyb, šport a budeme viac fit. Žijeme inak, viac či menej nápadne sa meníme sa. Ako, o tom sa dočítate v našej prílohe Kvalitné potraviny. Možno trochu zmeníte životný štýl vrátane výberu jedál. Takáto zmena prospeje.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #kvalitné potraviny