Chlieb bude lacný alebo kvalitný, varujú pekári

Dvadsať zatvorených veľkých pekární, dvetisíc prepustených zamestnancov a straty idúce do miliónov eur. Pekári si nevedia zarobiť na prežitie a chcú väčší diel z ceny chleba aj pečiva. Signál, ktorý vyslali verejnosti, sa zatiaľ nestretol s pochopením. Pekári sú kritizovaní za to, že žiadajú zdražovanie a čelia aj kritike za kvalitu chleba. „Kvalita chleba a pečiva niektorých pekárov klesá preto, lebo sa musia vtesnať do ceny, ktorú im za ich výrobky zaplatí obchod, preto šetria na surovinách, technológii, na výrobných postupoch,“ hovorí šéf Únie priemyselných pekární SR Slavomír Moravčík.

02.12.2014 12:01
Slavomír Moravčík Foto: ,
Šéf únie priemyselných pekární SR Slavomír Moravčík hovorí, že pekári z výroby chleba nemajú zisk
debata (25)

Ľudia nechápu, prečo má rásť cena chleba, keď tohto roku bola veľmi dobrá úroda obilia a ceny zaň klesli.

Všetci hovoria: obilia je dosť, pekárske výrobky by nemali zdražieť. Ale to je to isté, ako keby sme my vraveli, že železnej rudy je dosť, automobily nemôžu zdražieť. Predovšetkým cena múky tvorí len 20 percent ceny chleba. Keby múka zlacnela hneď o 10 percent, nám to prinesie zníženie nákladov len o 1,5 percenta. Jej cena zatiaľ klesla o 1 až 2 eurá za tonu, čo je zanedbateľné. Zato skryto dražie elektrická energia, keď sa od leta zvýšila cena za prenos elektrickej energie o dve eurá za jeden megawatt. Náklady na elektrickú energiu tvoria zhruba tri percentá, takže rast ceny za transport elektriny prispeje k zvýšeniu strát pekární.

A preto chcete za chlieb a pečivo vyššiu úhradu?

Isteže, veď nám rastú výrobné náklady, ale obchod nám už roky platí stále tú istú cenu a naša strata sa prehlbuje. Ceny našich výrobkov oproti minulosti klesli, rožok sa predáva napríklad aj za 4 centy, o pár centov je lacnejší najrozšírenejší konzumný chlieb. Za posledné štyri roky sme nevedeli zvýšiť ceny. Naše straty rástli, niektoré spoločnosti vytvorili záporné finančné imanie a dostali sa takmer do likvidácie, keď im banky odmietli poskytovať kontokorentné úvery. Ak chceme prežiť, musíme modernizovať a zvýšiť mzdy, a teda tvoriť zisk. Na dvíhanie mzdy nepotrebujeme zákon o minimálnej mzde, to vieme aj sami.

Kto profituje z predaja pekárskych výrobkov? Obchodníci vravia, že na chlebe a rožkoch nezarábajú.

Nech sa preskúma hospodárenie pekárov a obchodníkov a dostaneme odpoveď, kto profituje z výroby chleba, pečiva a ostatných pekárskych výrobkov. My to nie sme. Mimochodom, ak pekári zvýšia svoje ceny, to ešte neznamená, že sa musia zvýšiť aj spotrebiteľské ceny. Možno obchodné siete prejavia solidaritu a ceny spotrebiteľom nezvýšia.

To by obchod musel siahnuť na svoje marže.

My tak už robíme roky, a to práve pod tlakom obchodu. Cenu môže ovplyvniť aj štát znížením DPH na základné potraviny. Po Dánsku, ktoré uplatňuje 25-percentnú sadzbu, má Slovensku druhú najvyššiu DPH na potraviny v celej Európe – 20 percent. Sociálny zmier nemôžu robiť len pekári, nech sa rozloží, pretože situácia našich podnikov je už neúnosná.

Vašu snahu dosiahnuť zvýšenie cien označil poslanec za Sieť Miroslav Beblavý za hodnú pozornosti Protimonopolného úradu. Na zdražovanie nemáte vraj vecný dôvod, pretože klesli ceny obilia o 20 až 25 percent, elektriny o 7 a plynu o jedno percento.

Protimonopolný úrad podnet podľa našich informácií dostal. Pán poslanec Beblavý si svoje vystúpenie v médiách načasoval pred komunálnymi voľbami a z cien chleba a pečiva urobil politickú kampaň. Z toho, ako opisuje veci, usudzujeme, že nevie, o čom hovorí. V mene všetkých slovenských pekárov mu ponúkam mesačnú stáž v hociktorej pekární. Za priemerný plat 580 eur sa dokonale zoznámi s našimi problémami aj ekonomikou.

Neboli však informácie v médiách naozaj pokusom o dohováranie kartelu?

Nie, pekári nezávisle od seba upozornili iba na neudržateľnú ekonomickú situáciu. Publikované čísla sú s malou odchýlkou podobné, pretože máme rovnaký sortiment, zhruba porovnateľné náklady, predávame za približne rovnaké ceny, a preto sú približne rovnaké aj percentá, o ktoré sa pekárne usilujú dosiahnuť zvýšenie cien svojich výrobkov. Napokon oba pekárske cechy aj únia sú občianske združenia, ktoré iba tlmočili názor svojich členov. Bolo by však zjednodušujúce zužovať problémy pekárskeho priemyslu len na cenu. Mnohé veci totiž zbytočne komplikuje aj platná potravinová legislatíva.

Čím konkrétne?

Zoberme si len zákonné ustanovenia o alergénoch. Čím ďalej, tým viac sú zákonné normy prichádzajúce z Bruselu nezrozumiteľné a my potrebujeme čoraz väčšie etikety na uvedenie všetkých látok, ktoré môžu spôsobovať alergické reakcie. Potrebovali by sme tiež novelizovať zákon o odbornom školstve a zmeniť ustanovenie zákona o záporných odchýlkach k uvádzaným hmotnostiam pekárskych výrobkov.

Spomínali ste školský zákon. Nechýba vám učňovský dorast?

Chýba a ešte ako. Ročne by sme potrebovali okolo 150 mladých vyučených pekárov. Keďže ich nemáme, berieme ľudí z ulice a zaúčame ich.

Ako sa s nimi pracuje?

Nie ľahko. Plodí to fluktuáciu. Na ilustráciu, len v Liptovských pekárňach a cukrárňach Včela, kde pracujem, sa ročne vymení okolo 35 percent ľudí.

Nie sú dôvodom vysokej obmeny pracovníkov nízke mzdy?

Mzdy pekárov naozaj nie sú vysoké, veď za priemerom celej slovenskej ekonomiky zaostávajú bezmála o dvesto eur. Od práce v pekárňach odrádza aj to, že ide o pracoviská s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou, pričom sa pracuje doslova a do písmena vo všetky sviatky aj piatky. Pekár nemá voľno ani na Vianoce, ani na Nový rok a za to všetko nevieme dať našim ľuďom vyšší plat ako 580 eur. Je to preto, lebo za chlieb a pečivo nedostávame dostatočnú úhradu.

Ako chcete za týchto podmienok pritiahnuť mladých ľudí do pekární?

Je to tvrdý oriešok. Škôl, ktoré vychovávajú budúcich pekárov, je len zopár. Doteraz bremeno nákladov znášame len my. Výchova žiakov prvého a druhého ročníka je pre každú pekáreň vysoko riziková. Mnohí totiž štúdium nedokončia a aj keď ho absolvujú, nenastúpia do pekární, ale odídu na rôzne sezónne práce do zahraničia. Preto by sme chceli, aby sa zo zákona stanovilo, že absolventi musia odpracovať vo firme určitý čas. Ten by sa rovnal nákladom, ktoré sme na ich výchovu vyplatili. Myslíme si tiež, že štát by mohol na výchovu prispievať, ide predsa o výrobu chleba, ktorý je základom výživy.

Prečo chcete dostať do zákona ustanovenie o záporných odchýlkach hmotnosti? Veď pri pečive sa zdá, že rožky nevážia ani toľko, koľko majú.

Ako je to teraz? Skutočná hmotnosť výrobku by mala byť v súlade s deklarovanou. Lenže cesto je živý materiál. Nemáme také strojovo-technologické zariadenie, ktoré by pri dennej výrobe 100-tisíc až 300-tisíc rožkov dokázalo presne naporciovať surové cesto tak, aby každý rožok vážil presne stanovených 40 gramov. Reálne môže vážiť 39, ale aj 41 gramov. A to sú záporné odchýlky, ktoré chceme, aby boli uznané zo zákona. Súčasné ustanovenie zákona hovorí, že výrobok môže mať len deklarovanú alebo vyššiu hmotnosť. Vedie to k tomu, aby sme navažovali viacej cesta, čo zvyšuje naše náklady, ktoré nám nik nezaplatí.

Akokoľvek racionálne znejú vaše vysvetlenia, ľudia s priemernými zárobkami, a mnohí nemajú ani tie, považujú cenu chleba aj rožkov za primeranú. Skôr majú námietku, že za túto cenu by chlieb aj rožky mali byť kvalitnejšie.

Nechcem nikoho z kolegov obhajovať. Kvalita chleba a pečiva niektorých pekárov klesá preto, lebo sa musia vtesnať do ceny, ktorú im za ich výrobky zaplatí obchod, preto šetria na surovinách, technológii, na výrobných postupoch. Nerobia to však len pekári, je to, žiaľ, bežná prax aj v iných potravinárskych odboroch. Tlak na znižovanie ceny je vyvolaný diktátom obchodných sietí. Ale na samom začiatku je spotrebiteľ a jeho nedostatočný príjem.

Dnes sa predávajú zväčša už iba vodové rožky, kde sa podeli tukové a mliečne?

Stali sa obeťou nízkych slovenských zárobkov. Obchodné reťazce súťažia o zákazníka cenami rožkov. Ak má byť rožok lacný, nemôže obsahovať tuk ani mlieko, ktoré ho zvláčňujú a zjemňujú. Jednoducho sa ubrali tuky, náplne. No stále sú pekári, ktorí robia aj tukový rožok. Pravda, takýto rožok stojí 8 centov, mliečny 8 až 9 centov. Ľudia, ktorí idú po cene, a tých je väčšina, si kúpia rožok za 6 centov. Kvalita úzko súvisí s cenou, ale nie je len výlučnou vecou pekárov. Výrazne ju ovplyvňujú aj obchodníci.

Čím?

Ponukou pekárskych výrobkov vyrobených dopekaním zmrazených či chladených polotovarov. Pravdupovediac nie je to žiadna výhra pre spotrebiteľa.

Nehovorí z vás závisť? Ľudia prídu do supermarketu, zacítia vôňu čerstvo upečeného chleba a dostanú naň chuť, nuž si ho kúpia.

Funguje to tak, ako ste povedali, ale nehovorí z nás žiarlivosť. Dopekanie je zo strany obchodníkov dobrý komerčný ťah. Vôňa čerstvo upečeného chleba a pečiva láka ľudí ako osy na med, ale spýtam sa spotrebiteľov, či pečivo, ktoré si odložili na ráno, bolo ešte také voňavé, chrumkavé a dobré, ako keď si ho večer kúpili? Mrazené polotovary jednoducho nemajú takú kvalitu, akou sa vyznačuje pečivo z čerstvo pripraveného cesta. Okrem toho spotrebiteľ nevie, ako dlho bol zmrazený polotovar. Bolo to pol roka, rok či dokonca dva? Čo vie spotrebiteľ o tom, ako sa správa výrobok, ktorý bol zmrazený pri teplote mínus 40 až 50 stupňov Celzia a zrazu ho rozmrazia a upečú pri teplote 240 stupňov? Každý odborník na výživu vám povie, že treba uprednostniť poctivé čerstvé výrobky.

Ak sa bavíme o poctivosti, ľudia majú pocit, že ich podvádzajú aj pekári, ktorí vyrábajú celozrnný a tzv. tmavý chlieb. Ktorý je pravý a ktorý sa tak iba tvári?

Nie všetky tmavé chleby sú naozaj tmavé a zdravé, niektoré sú skutočne len prifarbené. Umožňuje to legislatíva. Obozretný musí byť teda spotrebiteľ, ale isteže je to aj o vnútornom presvedčení každého výrobcu, na výrobu akej produkcie sa dá. Znakom celozrnného chleba sú celé zrná alebo ich časti zreteľne viditeľné v striedke. Zrná tam jednoducho musia byť. Veľmi tmavý čierny chlieb je najskôr prifarbený pšeničný. Ak je bochník príliš veľký a zároveň ľahký, aj to je znak toho, že nejde o pravý tmavý ražný chlieb. Dobre vypečený chlebík musí mať pevnejšiu kôrku. Keď po chlebíku poklopkáte, treba počuť poklepanie. Kôrka musí byť pórovitá, chrumkavá, trošku parcelovaná – popraskaná. Myslím si, že pri chlebe by malo platiť pravidlo, aké uplatňujú ľudia pri kúpe medu či vína – hľadajte svojho poctivého pekára. Na Slovensku ich máme dosť.

Akého prekvapenia sa dočkáme od pekárov v roku 2015? O koľko chlieb zdražie, aby pekárne neživorili, ale prosperovali?

Nebudem špekulovať o koľko, pretože istý pán poslanec má dá rovno zavrieť. Zopakujem, že spravodlivá úhrada je predovšetkým vecou obchodných marží. Nazdávam sa, že pri nižších rabatoch, teda keby sa reťazce podelili o časť svojej marže s pekármi, by sa spotrebiteľská cena nemusela vôbec zvyšovať, a ak áno, tak len o pár centov.

Slavomír Moravčík (53) Je predseda predstavenstva Únie priemyselných pekární. V pekárňach pracuje od roku 1984, je majiteľom Liptovských pekární a cukrární Včela.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #chlieb #pekár