Jeme síce menej mäsa, stále sa však stravujeme nezdravo

Skladba potravín konzumovaných na Slovensku sa za posledné štvrťstoročie zmenila, ale ešte má ďaleko od ideálu zdravej racionálnej výživy. Je to aj preto, že medzi obyvateľstvom pretrváva množstvo falošných predstáv o tom, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré, naopak, zdraviu škodia. Slovenský potravinový tanier treba zmeniť, tvrdia to lekári aj potravinári.

25.11.2014 20:00 , aktualizované: 26.11.2014 08:00
stravovanie, zdravá výživa, kvalitné potraviny Foto:
Zelenina nie je na okrasu, spolu s bielkovinami by mala byť hlavným sýtiacim prvkom v našej strave.
debata (23)

Na to, že Slováci sa stravujú nezdravo, upozornila aj posledná Zelená správa, ktorú každý rok pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ľudia napríklad výrazne obmedzili spotrebu mäsa, ktorá klesla z 80 kíl v roku 1990 na minuloročných 54 kilogramov.

Ešte prudší bol však pád v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov. Namiesto odporúčaných 220 kilogramov sa pohybuje spotreba len na úrovni 157 kilogramov.

„Na slovenskom potravinovom tanieri chýba predovšetkým zelenina, ovocie, ale aj strukoviny a ryby,“ všíma si to lekár odborník na zdravú výživu Peter Minárik. Napriek tomu, že celková spotreba mäsa je už blízko či skôr pod hranicou odporúčanej ročnej dávky (57 kilogramov), lekárov neuspokojuje skladba konzumovaného mäsa, pretože v ňom prevažuje bravčové mäso s vyše 50-percentným podielom na spotrebe.

„Z mäsa by sme mali konzumovať vo väčších množstvách hydinu a menej červené druhy mäsa,“ hovorí lekár Peter Minárik, ktorý odporúča týždenne skonzumovať len 500 gramov bravčového a hovädzieho mäsa.

Pravda, aj pri hydine si treba vybrať správne mäso. V ostatných mesiacoch sa ponúka spotrebiteľom tzv. krehčené hydinové mäso pochádzajúce z dovozu. „Do tohto mäsa býva vstreknutých alebo vmasírovaných 30 až 40 percent vody,“ upozorňuje Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

„Predaj takéhoto tovaru Európska únia povoľuje, nemožno ho však označiť za hydinársky výrobok, ale iba za hydinársky prípravok,“ vysvetľuje Daniel Molnár. Spotrebiteľ však túto hračku slov nerozlišuje a až doma prichádza na to, že si kúpil v hydinovom krehčenom prípravku spolu s mäsom aj značné množstvo vody.

Spomedzi tradičných potravín je najviac démonizované mlieko. Za prudkým poklesom jeho spotreby je okrem iného mýtus, že mlieko zahlieňuje. Nie je to pravda. Mlieko je významným zdrojom energie, bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a najmä vápnika. Len zlomok obyvateľstva je vyložene alergický na mlieko a iba malá časť ľudí nemá vo svojej genetickej výbave enzým, ktorý dokáže rozštiepiť laktózu, mliečny cukor. To však nie je podľa lekára Petra Minárika dôvod na to, aby ľudia masovo prestali piť mlieko, veď dnes sa vyrába aj tzv. bezlaktózové mlieko.

Minárik odmietol názor, ktorý nedávno prebehol médiami, že konzumáciou mlieka sa vyplavuje vápnik z kostí a zo zubov. „Je to práve mlieko a mliečne výrobky, ktoré sú významným zdrojom vápnika. Ten je mimoriadne dôležitý najmä u detí a adolescentov, pretože je neodmysliteľnou látkou pre stavbu kostí a zubov,“ zdôraznil Peter Minárik.

Pri nákupe potravín by ľudia mali uprednostňovať domáce potraviny pred zahraničnými. Jednak sú čerstvejšie, ale najmä sú pod stálou kontrolou štátneho potravinového dozoru z poľa či farmy cez spracovateľské podniky až po pulty obchodu. „Pri potravinách pochádzajúcich z tretích krajín nemá spotrebiteľ záruku, či vždy bola dodržaná správna pestovateľská alebo chovateľská prax,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

Ľudia majú zdravie vo vlastných rukách, musia však vedieť, čo si majú kúpiť. Často sú však bezradní. Podľa doktora Minárika by bolo dobré zaviesť na školách predmet Zdravá výživa, a to už na prvom stupni. Odborníci na výživu sa stretávajú až s prekvapujúco nízkou potravinovou gramotnosťou ľudí. Výchova je podľa nich dôležitejšia ako reštrikcia, vynucovaná hoci aj zo zákona.

Slováci by mali podľa Minárika už aj vzhľadom na vysoký výskyt rakoviny hrubého čreva – v roku 2012 malo Slovensko najvyšší počet úmrtí v Európe – zmeniť svoje stravovacie zvyklosti. Na tanieri by mala dominovať zelenina, a to s 50-percentným podielom.

"Zelenina nie je na okrasu, ale spolu s bielkovinou by mala byť hlavným sýtiacim prvkom v našej strave. Zvyšné dve štvrtiny by mali pripadnúť na bielkoviny a celozrnnú sacharidovú prílohu v podobe zemiakov alebo celozrnnej ryže. Mimochodom, konzumácia zemiakov sa z roka na rok znižuje. V roku 2013 sa na Slovensku zjedlo priemerne na obyvateľa len 47 kilogramov zemiakov. Lekármi odporúčaná dávka je pritom takmer dvojnásobná – 80,6 kilogramu.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #mäso #zdravá výživa #zelenina #mlieko