Farmárov čaká mliečne zemetrasenie

Budúci rok prinesie s veľkou pravdepodobnosťou pokles farmárskych cien mlieka. Bude to dôsledok zrušenia mliečnych kvót v Európskej únii a zostrenej konkurencie medzi najväčšími producentmi mlieka. Sprievodným javom bude zanikanie nekonkurenčných malých fariem. Tomuto bolestnému procesu sa nevyhne ani Slovensko.

24.11.2014 10:03
krava, mlieko, dojenie, vemeno Foto:
Ilustračné foto.
debata (6)

V Holandsku, ktoré je druhým najväčším výrobcom mlieka v Európe, sa očakáva do desiatich rokov krach 40 až 50 percent mliečnych fariem. Zániku fariem sa nevyhne ani Slovensko, kde za posledných desať rokov skončilo s výrobou mlieka 30 percent chovateľov kráv. Pripustila to riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.

Ak si má Slovensko udržať vlastnú výrobu a spracovanie mlieka, musia sa výrobcovia viac združovať, vzdelávať a zlacňovať náklady na výrobu, inak neodolajú tlaku medzinárodnej konkurencie a obchodných reťazcov. Taký je záver zo slovensko-holandského diskusného fóra, ktoré upozornilo na neružovú situáciu panujúcu v sektore výroby mlieka. Za posledných sedem rokov dosiahli slovenskí chovatelia dojníc stratu 332 miliónov eur. Práve tá viedla k likvidácii 150 chovov dojníc.

Holanďania sú, naopak, príkladom toho, ako môžu mliečne farmy prosperovať. Krajina, kde žije 17 miliónov obyvateľov a má menšiu rozlohu ako Slovensko, len necelých 42-tisíc štvorcových kilometrov, chová 1,6 milióna kráv a produkuje 12 miliárd kilogramov mlieka! Na porovnanie, na čosi viac ako päťmiliónovom Slovensku sa počet kráv zredukoval za štvrťstoročie z 565-tisíc na 145-tisíc dojníc a výroba mlieka klesla z 2,5 miliardy na 900 miliónov kilogramov mlieka.

Po zrušení kvót, ktorými sa Brusel usiloval regulovať výrobu mlieka v Európskej únii, sú Holanďania pripravení na expanziu. Slovensko sa, naopak, obáva, že bude čeliť ešte väčšiemu dovozu mliečnych výrobkov ako doteraz, a to najmä zo susedných krajín Poľska, Česka alebo neďalekého Nemecka.

Kým výroba mlieka v Holandsku sa jednoznačne koncentruje, na Slovensku badať skôr opačný proces. Dovedna v slovenskom sektore mlieka pôsobí 5 206 fariem, no z nich len 563 sú trhoví producenti mlieka. Väčšina malých fariem, ktoré chovajú jednu dve kravy, v lepšom prípade menej ako desať kráv, sa orientuje na zásobenie svojich rodín, alebo ako to vidno na severe Slovenska, sústreďuje sa na domácku výrobu korbáčikov.

V Holandsku prebieha presne opačný proces. Typický rodinný podnik má okolo 90 až 100 kráv, pričom farmári minimalizujú ručnú prácu využívaním mliečnych robotov. „Tým sa nám podarilo farmy omladiť a zvýšiť príťažlivosť farmárčenia pre mladých ľudí,“ povedal Kees Romijn, predseda mliekarenskej sekcie Holandského zväzu farmárov.

Podiel holandských mliečnych farmárov s vekom nad 50 rokov predstavuje prekvapujúco len jednu tretinu z chovateľov dobytka. Práve nasadenie robotov urobilo v priebehu desaťročia revolúciu v chove dojníc. Kým predtým holandský farmár v chove dojníc odpracoval týždenne aj vyše sto hodín, teraz sa rodiny zásluhou dojacích automatov vyslobodili z prácnej a monotónnej činnosti.

Ďalšou typickou črtou pre výrobu mlieka v Holandsku je predaj mlieka prostredníctvom veľkých družstevných organizácií. Na rozdiel od Slovenska, kde je pojem družstvo sprofanovaný, v Holandsku majú družstevné organizácie dobré meno a farmári členovia družstiev sa s nimi vnútorne stotožňujú, považujú ich za svoje, lebo im umožňujú lepšie speňažovať mlieko a exportovať ho na tretie trhy.

„Práve družstvá nám umožňujú čeliť tlaku obchodných reťazcov na ceny,“ povedal Kees Romijn. Sám je členom jedného z najsilnejších družstevných zoskupení Friesland Campina, ktoré predáva z 12 miliárd kilogramov rovných desať miliárd. Celkove majú Holanďania 13 odbytových spoločností, na porovnanie, na Slovensku ich je 46, a to predávajú len nejakých 850 miliónov kilogramov mlieka, teda zlomok z holandského predaja.

Holanďania odporučili slovenským farmárom vytvoriť tzv. zlatý trojuholník bezpečnej a rentabilnej výroby mlieka, ktorý sa má opierať o kooperujúcich farmárov, vedu a výskum a štát vytvárajúci dobré podnikateľské podmienky pre farmárov.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #mlieko