Ako sa nechytiť do pasce šmejdov

Monika Jankovská sa problematike „šmejdov“, nebankoviek a ochrane spotrebiteľa venuje, odkedy nastúpila na ministerstvo spravodlivosti ako štátna tajomníčka. Vysvetľuje, prečo sú najzraniteľnejšou obeťou podvodníkov práve seniori aj prečo starkí nedokážu odolať ponuke na kúpu hrncov či matracov.

27.10.2014 11:25
Monika Jankovská Foto:
Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti SR Monika Jankovská.
debata (5)

Naletel „šmejdom“ aj niekto z vašej rodiny?

Našťastie nie. Zrejme aj vďaka osvete, ktorú naokolo seba šírim. Na ministerstve pracuje Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, kam denne prichádzajú od našich občanov rôzne podnety, žiadosti o pomoc. Niektorí ľudia majú naozaj ťažké osudy. Spoločnými silami sa im s kolegami snažíme pomôcť riešiť ich často zúfalú situáciu – nielenže sa cítia oklamaní a zneužití, ale prichádzajú aj o ťažko nasporené úspory a v najhoršom prípade sa ocitajú v rukách exekútorov. Spolupracujeme so združeniami dôchodcov, Fórom na pomoc starším, organizujeme prednášky pre seniorov. Práve oni sú totiž najzraniteľnejšou skupinou, ktorá sa najčastejšie stáva objektom podvodov.

Je právna osveta v tejto oblasti dostatočná? Zlepšila sa situácia po tom, ako ministerstvo spravodlivosti vydalo osvetové brožúrky? Pomohla novela zákona č. 108/2000 Z. z. o podomovom a zásielkovom predaji?

Osveta pri nízkom právnom povedomí občanov nikdy nie je dostatočná. Šmejdi ohrozujú predovšetkým dôchodcov, ktorí vôbec nečakajú, že by ich niekto mohol oklamať alebo podviesť. Sú prirodzene zvyknutí dôverovať a spoliehajú sa, že štát ich ochráni. V takom prostredí vyrastali a svoje myslenie už len veľmi ťažko zmenia. Stále sa spoliehajú na slušnosť predajcov, ale dnes je, žiaľ, situácia často iná. Po mojich prednáškach, distribúcii brožúr a po konkrétnej práci komisie sa však informovanosť seniorov, ich obozretnosť a záujem o ochranu vlastných práv zvyšuje. Preto aj naďalej chceme pracovať v teréne, riešiť konkrétne prípady občanov, ktorí si nedokážu sami poradiť. Z kancelárie v Bratislave ich totiž nevyriešime.

Sú akcie šmejdov nový jav, alebo niečo podobné existovalo aj v minulosti? Bojujú so šmejdami aj iné krajiny?

Akcie šmejdov nie sú nové. Sú založené na klamaní slabšej strany, rýchlom inkasovaní peňazí a predaji nekvalitného tovaru. Na týchto akciách sa priživujú viaceré spoločnosti – predajcovia tovaru, sprostredkovatelia až po spoločnosti splátkového predaja. Niekedy ide dokonca o sezónne akcie, kde je snaha na tri mesiace v roku prísť na trh, zorganizovať stovky akcii, vybrať tisíce eur a rýchlo ujsť z trhu. Mnohé krajiny s týmto problémom zápasili, posledné roky si s týmto problémom museli poradiť najmä Česká republika a Slovensko. Sme krajinou, ktorá ako jedna z posledných nateraz prijala prísnu úpravu protišmejdovských zákonov.

Právne povedomie obyvateľstva je často slabé, svet seniorov a svet ministerstva sú si vzdialené. Vidíte konkrétne výsledky svojej práce?

Mojím cieľom je od počiatku pomáhať poškodeným a priniesť pomoc do jednotlivých regiónov Slovenska. Iste, vidíme výsledky. Naša komisia pomohla poškodeným odstúpiť od zmluvy, medzi občanov sme na stretnutiach distribuovali jednoduché formuláre odstúpenia od nevýhodných zmlúv, pomohli sme stovkám poškodených s vrátením zaplatených prostriedkov, upozornili sme splátkové spoločnosti na nekalé praktiky, keďže práve tie vymáhali pôžičky poskytnuté na základe zmlúv spojených s predajom tovaru šmejdami. Veľké množstvo práce je vidieť aj za činnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), ktorá zabránila porušovaniu práv občanov zákazom predajných akcií. Práve vďaka tzv. protišmejdovskej novele zákona o podomovom a zásielkovom predaji, účinnej od 15. 11. 2013, SOI nepovolila viac ako 600 predajných akcií a samotný zákonpostavil ochranu ľudí na prísnych povinnostiach predávajúceho.

Najlepšou ochranou pred šmejdami je nezúčastňovať sa na ich akciách, ako však presvedčiť dôverčivých seniorov, aby tam nechodili? Prečo vždy a znovu naletia? Kto by ich mal predovšetkým chrániť – je to najmä vecou príbuzných či skôr obce, kde bývajú?

Najdôležitejšia je osveta a prevencia. V týchto situáciách však musí pomôcť mesto, obec, klub dôchodcov a iné seniorské organizácie. Jednoducho sa nemôže stávať, že obec prenajme šmejdom svoje priestory a ešte ich v miestnom rozhlase pozýva na akciu. Každý sa musí pričiniť o ochranu práv občanov. Seniori sú často opustení, chýbajú im spoločné aktivity a aj preto ľahšie podliehajú rôznym nástrahám, predvádzacím ponukám a akciám, kde sa dostávajú do kontaktu s ľuďmi a novými, pre nich zaujímavými produktmi.

Kto vlastne šmejdi – nepoctiví obchodníci – sú?

Sú to ľudia, ktorí nemajú nijaké zábrany a ide im predovšetkým o zisk a rýchle zbohatnutie. Nehľadia pritom na poškodených občanov, seniorov, ich úspory a nešťastie. Sú to organizované skupiny, ktoré podvodným správaním, klamstvom, zavádzaním, psychológiou a neraz nátlakom vnucujú svoje produkty, a ešte k tomu zaúverujú poškodeného občana. Ich aktivity takmer vždy hraničia s trestnou činnosťou.

Prečo sú obľúbeným tovarom práve hrnce a matrace?

Ponuka tovaru vychádza z psychologických štúdií. Upotrebiteľnosť výrobkov musí byť lákavá aj pre tých najslabších, s ponukou sofi stikovaného tovaru by samozrejme neuspeli. Preto ponuku pre seniorov tvoria najmä hrnce, matrace, prikrývky a ďalšie veci do domácnosti. Všetko, čo seniori prípadne môžu darovať rodine.

Češka Sylvie Dymáková o šmejdoch nakrútila burcujúci dokument, dokonca už aj v seriáli Búrlivé víno začali rozvíjať tému predaja pochybných hrncov – myslíte si, že to pomôže a seniori sa spamätajú?

Osveta v akejkoľvek podobe je vždy vítaná. Ľudia si osvojujú rôzne modely správania, a preto práve obľúbené televízne programy a relácie, ktoré sledujú v prevažnej miere seniori, môžu byť v týchto prípadoch veľmi nápomocné.

Tí, čo naleteli, sa za to často hanbia, nepovedia to príbuzným a zmeškajú tak aj sedemdňovú lehotu na odstúpenie od uzavretej kúpnej zmluvy. Čo s tým?

Nebáť sa a konať. Dobrá správa je, že podľa nového zákona o podomovom a zásielkovom predaji a zmluvách na diaľku účinného od júna 2014 má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od prevzatia tovaru, alebo odo dňa uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #Šmejdi #Monika Jankovská #Dobrá rodina