Hydinári poukazujú nielen na neetickosť majiteľov tzv. rozrábkarní a baliarní, ale aj na to, že tieto podniky nie sú pod stálou veterinárnou kontrolou ako klasické hydinové bitúnky a spracovateľské podniky.
„Slovenská hydina je skontrolovaná už na farme pred expedíciou na bitúnok, nasledujú kontroly kurčiat pred zabitím a rovnako spracované hydinové mäso podlieha nepretržitej a dôkladnej prehliadke a kontrole,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Prevádzky, ktoré sa zaoberajú iba rozrábaním alebo balením hydinového mäsa, sú však kontrolované len občasne. Hydinári sa teraz dožadujú, aby štátny potravinový dozor kontroloval stále aj tzv. prebaľovačov mäsa. Tí podľa domácich výrobcov ponúkajú na trh menej kvalitné kurčatá, predávané síce lacnejšie, ale často napríklad s vyšším obsahom vody. Zmeniť súčasný spôsob kontroly však nebude jednoduché. „Podľa platnej európskej legislatívy sa nepretržite kontrolujú len bitúnky, podniky, ktoré rozrábajú kurčatá a spracúvajú ich mäso alebo ho len rozporciujú a zabalia, sú v tzv. režime občasnej kontroly. Je to preto, lebo mäso skontrolovali veterinári na materských zahraničných bitúnkoch,“ vysvetlil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Veterinári nenamietajú zostrenie kontrolného režimu, v praxi by to však znamenalo zamestnať viac inšpektorov a zvýšenie výdavkov. No rozpočet veterinárnej správy je aj vzhľadom na zvýšené kontroly celého potravinového reťazca, ktoré prebiehajú už tretí rok, napnutý.
Zdravie ľudí je najvyššou hodnotou, tomu treba podriadiť všetko, ozýva sa z tábora nespokojných veterinárov. Poukazujú na to, že na trhu sa predáva v ostatných mesiacoch tzv. krehčené hydinové mäso, do ktorého býva podľa Daniela Molnára vstreknutých alebo vmasírovaných 30 až 40 percent vody.
„Predaj takéhoto tovaru únia povoľuje, nemožno ho však označiť za hydinársky výrobok, ale iba za hydinársky prípravok,“ upozorňuje Daniel Molnár. Spotrebiteľ však túto hračku slov nerozlišuje a až doma zistí, že si kúpil v hydinovom krehčenom prípravku, spolu s mäsom aj značné množstvo vody. Hydinári sa dožadujú, aby predpisy boli jednoznačnejšie a nie ohybné. Pri kontrole by sa mal uplatňovať na všetkých rovnaký meter. Znova sa vrátili k požiadavke, aby sa štátny potravinový dozor, ktorý teraz vykonávajú dve ministerstvá – pôdohospodárstvo prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a zdravotníctvo cez Úrad verejného zdravotníctva, zjednotili tak, ako je to v Česku.
„Myslíme si, že pôvod a kvalitu potravín by mal kontrolovať jeden úrad. Výsledkom dvojkoľajnej kontroly je skutočnosť, že podniky verejného stravovania, ktoré medzi sebou súťažia najmä cenou, nakupujú menej kvalitné mäso z dovozu,“ tvrdí Daniel Molnár.