Kto sa nechce spoliehať na ponuku z pultov obchodných reťazcov, kde sa neraz ponúka med zmiešaný nielen z rôznych európskych krajín, ale aj kontinentov, mal by čím skôr vyraziť k svojim včelárom. Odkladanie nákupov sa neoplatí. V čase, keď dokvitajú posledné lány slnečnice, zostala v zálohe už len produkcia lesného medu. Tá môže už len mierne skorigovať nepriaznivé medové skóre.
„Za nižšiu ako obvyklú znášku môže vrtkavé počasie. To tohtoročné bolo plné zvratov,“ hovorí Tatiana Čermáková, vedúca Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Dramatický včelársky rok odštartovala teplá zima, ktorá nedopriala včelám dostatok času na odpočinok.
Tohtoročné počasie zmiatlo včely aj včelárov. „Včelárim už tridsať rokov, ale nepamätám si, aby repka rozkvitla skôr ako ovocné stromy. Príroda prekvapila nevídanou anomáliou a výsledkom je slabá stáčka repkového medu,“ hovorí včelár Jozef Paulen z Horných Chlebian neďaleko Topoľčian.
Slabá preto, lebo včely vo väčšine slovenských regiónov neboli fyzicky pripravené na zber repkového nektáru. Skôr než sa doň pustili, mali zmocnieť na zbere nektáru z vŕb, čerešní a púpav. Tentoraz bolo všetko naopak. Územie Slovenska je síce malé, ale terénne a klimaticky mimoriadne pestré. A to sa prejavilo tým, že niekde predsa len repka zarodila. Keď však včelári vytočili čistý repkový med, zaskočili napríklad pod Tatrami spotrebiteľov.
„Viacerí zneisteli, keď uvideli skryštalizovaný med, chýbali v ňom obvyklé prímesi z ovocných stromov a jarných kvietkov, taká je však príroda. Med je, samozrejme, v poriadku, je obrazom tohto roka,“ odkazuje spotrebiteľom šéfka hrádockého včelárskeho ústavu Tatiana Čermáková. Na otázku, koľko medu sa tohto roku urodí, odvetí, že treba počkať na vrcholiace finále. Keby sa upokojilo počasie, teda ustali daždivé a horúce dni, mohol by byť vyšší zber lesného medu. Jeho základom sú maliny, černice a, pravdaže, vzácna medovica.
Jeden z popredných producentov lesného a medovicového medu Bardejovčan Jozef Voľanský však už v tejto chvíli označil rok 2014 za chudobný, málo žičlivý produkcii lesných medov. „Tmavé medy takmer nie sú, bilanciu trochu vylepšovala znáška z lipy, ale celkove je to zatiaľ bieda.“ Len miestami môže byť podľa Voľanského lepšia znáška.
Obrovské rozdiely v znáške medu potvrdzuje aj Jozef Paulen. Kým v okolí Topoľčian mal doteraz len jednu stáčku medu, chotáre priliehajúce k Zlatým Moravciam mu dali dve stáčky, ale pastva včiel v blízkosti Jedľových Kostolian ešte ani jednu. „Vlani skvele medovali agáty – na jedno včelstvo dali 28 aj 30 kilogramov medu, tohto roku klesla znáška na 15–17 kilogramov,“ hovorí Paulen.
Jeho včelstvá, ktoré patria k najproduktívnejším na Slovensku, vyjadrujú s väčšou či menšou odchýlkou tohtoročnú včelársku sezónu. Včelár vraví, že jeho klientela môže rátať s minuloročnými cenami. Celkove však med rýchlo dražie. Kilogram medu za päť eur je vzácnosťou. V chudobných regiónoch štartuje pri šiestich eurách a v solventnej Bratislave sa už med predáva aj po deväť eur za kilogram.
Štátny veterinárny dozor medzitým rozbehol kontroly kvality medu. „Nekupujte med od predavačov, ktorí ho ponúkajú popri cestách a na parkoviskách. Takýto predaj je zakázaný a med býva často sfalšovaný rôznymi prímesami,“ varuje spotrebiteľov ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Výsledky z previerky, ktorá si zobrala na mušku aj obchodné reťazce, budú známe v druhej polovici augusta.