Z alejí zostali torzá. Ak si chcú ľudia pochutiť na čerešniach, treba zakladať moderne koncipované sady. Zatiaľ ich má Slovensko na 50 hektároch, potrebovalo by ich štvornásobne viac.
Jeden z najkrajších čerešňových sadov leží neďaleko Bratislavy v chotári Dunajskej Lužnej. Pred dvanástimi rokmi ho založil ovocinár Jozef Vozár. Nič v tomto sade neponechal na náhodu.
Samozrejmosťou je kvapôčková závlaha i oporná konštrukcia, ktorá slúži nielen na dosiahnutie žiaduceho tvaru stromov, ale rozprestiera sa nej aj fólia chrániaca dozrievajúce plody pred ľadovcom a lejakmi.
Orchester pod taktovkou hmyzu
Teraz, keď čerešne zakvitli, koncertuje v sade viac ako milión medonosných včiel, ktoré vyleteli z tristo úľov včelára Richarda Daabousa. Súčasťou orchestra sú divé včely a čmeliaky. Ak chce mať Vozár istotu dobrej úrody, hmyz musí opeliť rozkvitnuté čerešňové nevesty. Je to jednoduchý vzťah priamej úmery.
"Pri náhodnom opelení dosiahne pestovateľ z hektára úrodu od dvoch do päť ton čerešní, ak do sadu "nasťahuje“ včely a čmeliaky, vyskočí úroda na dvadsať ton. Opelenie čerešní je pre ovocinára mimoriadne dôležité. Rozhoduje o tom, či bude prosperovať, alebo obrovské náklady vložené do jeho vybudovania vyjdú navnivoč,“ v rýchlosti vysvetlí pointu rentabilného pestovania čerešní Jozef Vozár.
Založenie jedného hektára moderného sadu vyšlo pred dvanástimi rokmi na jeden milión korún, dnes je to okolo 40-tisíc eur. Pri extrémne vysokých nákladoch ovocinár vskutku nesmie nič podceniť. Na jar musí zvládnuť dve veci – ochrániť čerešne pred mrazmi a dosiahnuť stopercentné opelenie.
Už vyše týždňa má parta mužov, ktorá sa u Jozefa Vozára stará o 20 hektárov čerešňových sadov, pohotovosť. Jeden z mužov po celú noc sleduje teplomer. V okamihu, keď hrozí, že teplota klesne pod nulu, vyhlasuje poplach. Čerešne sú mimoriadne citlivé na mráz. V sade majú rozmiestnené protimrazové sviece a obrie ventilátory, ktoré z diaľky pripomínajú veterné elektrárne. Ich súčasťou sú plynové horáky. Tie vyrobia horúci vzduch, ktorý počas mrazivej noci ventilátor tlačí pomedzi stromy. Klin sa vyráža klinom, studený vzduch horúcim.
"Komu by zišlo na um, koľko starostí je s obyčajnými čerešňami,“ prehodí na okraj proti mrazovej ochrane Peter Íro, pravá ruka Jozefa Vozára v sade. Túto jar jeho tímu mráz pískol tri poplachy. Keď sa roztočia vrtule ventilátorov, šum sa nesie do tichej noci. Ľudia so slabším spánkom sa sťažujú, čože to ovocinári vyvádzajú v sade.
"Nič, iba chránia úrodu pred chladom,“ poznamená včelár Richard Daabous a dodá, že ide o pár dní v roku. Dunajská Lužná a všetky priľahlé obce sa rýchlo rozširujú o novousadlíkov, ktorých obydlia sa čoraz viac približujú k sadom či farmám. Je to zvláštna situácia, keď majitelia rolí nevedia odolať pokušeniu predať pôdu na stavebné pozemky. Tu by podľa Daabousa pomohlo len včasné vymedzenie hraničnej čiary intravilánu a extravilánu. Aby dediny neutekali hlboko do polí.
Jeden miluje včely, druhý sad
Súčasťou života na vidieku bolo a vari aj v budúcnosti zostane poľnohospodárstvo. Aj ono sa však mení. Za jarnou idylou rozkvitnutého sadu je predovšetkým do detailu rozvrhnutá práca. Hmyz, prirodzený opeľovač ovocných stromov, je čoraz vzácnejší. Keby sa mali ovocinári spoľahnúť len na zdroje, čo im dodajú príroda a tradiční včelári, ďaleko by nezašli.
"Na začiatku sme pozývali do sadu včelárov z okolia. Napospol to boli dôchodcovia. Mnohí nemali dostatočne veľké včelstvá a ako starli, prestávali sa venovať včeláreniu,“ spomína Jozef Vozár.
Mal vlastne šťastie, keď medzi spolupracovníkmi objavil vášnivého včelára Richarda Daabousa. Rodák z Libanonu bol hoby včelár, ale nevedel si predstaviť, že by ho včelárenie mohlo uživiť. Vozár navrhol Daabousovi spoluprácu, dlhodobú zmluvu aj finančnú podporu zaručujúcu rast. Hľadal niekoho, kto by bol so včelami naporúdzi a pracoval by takpovediac v rytme postupne kvitnúcich čerešní, jabloní a hrušiek. S Daabousom si padli do oka. Rovnako zmýšľajúci, pracanti nehľadiaci na čas, keď ide o srdcovú záležitosť. Jeden miluje včely, druhý sad.
Albert Einstein, objaviteľ teórie relativity, sa preslávil výrokom, že keď uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú posledné štyri roky života. Včely sú z roka na rok vzácnejšie. Čím viac napredujú technológie, tým viac ľudia, moderní poľnohospodári nie sú výnimkou, zisťujú, že bez včiel je ich život nemysliteľný. Ovocinár Vozár podotýka, že včely podmieňujú nielen množstvo úrody, ale aj kvalitu plodov.
"Pri jabloniach nie je také markantné zvýšenie úrod ako pri čerešniach, nejde o stovky len o desiatky percent (30–50). Zato stromy opelené včelami majú plody s väčším počtom semien,“ objasňuje symbiózu stromu a hmyzu Jozef Vozár. Vedci zistili, že čím viac semien je v plode, tým väčšia je produkcia rastlinných hormónov. Jablko je väčšie, lepšie vyfarbené, chutnejšie.
Včely sú v sade jednoducho nenahraditeľné. Pri čerešniach práve ony sú zárukou ovocinárovho šťastia. Tohtoročná jar je plná slnka, počasie žičí stromom aj včelám, ale na Slovensku nie je núdza na prelome marca a apríla o veterné, daždivé a studené počasie. Ovocinár Vozár spomína na ročníky, keď na opelenie čerešní zostal deň či dokonca poldeň.
Aj s takýmto variantom počasia musí pestovateľ rátať. Preto sú súčasťou opeľovacej armády nielen včely medonosné, ale aj divé včely a čmeliaky. Kým medonosné včely vylietajú z úľa pri teplote 12 stupňov Celzia, divé sú odolnejšie a vydávajú sa za potravou už pri nižších teplotách, nehovoriac o ťažkých "opeľovacích“ bombardéroch čmeliakoch. Tie dokážu lietať aj za veterného počasia a mrholenia.
Kde však vziať divé včely? Vozár nakúpil tritisíc vajíčok v Belgicku, kus po 52 centov. Týždeň pred kvitnutím čerešní presunul vyliahnutú paradesantnú jednotku divých včiel do sadu, kde sa letka po rozkvitnutí stromov okamžite pustila do práce. "Divošky sú vynikajúcimi letcami, rýchlejšie ako ich domestikované sestry striedajú kvety, jednoducho sú skvelým doplnkom pre dokonalé opelenie ovocných stromov,“ hovorí Vozár.
Plody ako malé marhule
Všetko alebo nič, veru tak stojí otázka v modernom čerešňovom sade. Keď sa ovocinár ubráni jarným mrazom a do kariet mu zahrá počasie, môže si byť istý, že včely s čmeliakmi odvedú stopercentnú prácu. Lenže aj hmyzu treba vytvoriť optimálne životné podmienky.
Vo Vozárovom sade už pustili kvapôčkovú závlahu. Stromy by bez nej ešte nejaký čas vydržali, ale včielky nie sú odkázané len na rannú rosu. Napijú sa rovno zo závlahového "akvaduktu“. Robotnice sú smädné a ešte musia nanosiť litre vody pre osádku žijúcu v úli.
Potom, ak nepríde znenazdajky živelná pohroma, môže sa ovocinár tešiť na dobrú úrodu. Na odrodách Kordia a Regina dozrejú čerešne s plodmi o priemere 28 až 32 milimetrov. Pod fóliou dozrievajú plody pomalšie a naberajú väčšiu hmotnosť. "Vozárové čerešne sú ako malé marhule, čo je dôsledok správnej výživy a ochrany stromov,“ vysloví sa uznanlivo o práci svojho kolegu Marián Varga, šéf Ovocinárskej únie.
Dopestovať úrodu je však iba 50 percent úspechu. Ovocie treba rýchlo obrať a pretriediť. Ešte pred pár rokmi, keď sa urodilo v sade okolo 150 ton čerešní, pracovala pri triedení dvadsiatka žien. Vyberaný tím pracovníčok s bystrými očami a vrtkými prstami. Dnes, keď je úroda štvornásobne vyššia, triedi čerešne stroj. V zlomku sekundy je na triediacej linke každý plod zosnímaný 8 ráz čiernobielou kamerou a stroj kalibruje plody s presnosťou na dva milimetre. Pomocou farebnej kamery sa zasa posúdi farebnosť a odtieň čerešní. Také dokonalé triedenie človek nie je schopný urobiť.
Potom si ovocinár za takéto ovocie môže vypýtať vyššiu cenu. Čerešne z Dunajskej Lužnej možno na Slovensku kúpiť v jednom z obchodných reťazcov, ale zväčša idú na vývoz do Rakúska, Nemecka, Talianska Belgicka či Veľkej Británie. Tamojší spotrebiteľ je totiž bohatší a nemá problém zaplatiť aj 6 či až 8 eur za kilogram výberových čerešní.
Čerešničky čerešne, rozsypali sa mi po ceste. Ani sme netušili, aká pravdivá môže byť táto ľudová pesnička. S čerešňami je bieda. Z oficiálne registrovaných 250 hektárov čerešňových sadov je iba pätina takých, v akých hospodári Jozef Vozár. Pokiaľ ide o využitie včiel, vrátane letky divých včiel a čmeliakov, nemá ovocinár z Dunajskej Lužnej v tejto chvíli zrejme páru. Má však dosť skúseností na to, aby ich mohli využiť tí, čo sa chcú poctivo venovať ovocinárstvu.