V tomto družstve sa venujú biopoľnohospodárstvu od začiatku deväťdesiatych rokov. Pred dvadsiatimi rokmi najprv skusmo dali do ekologického režimu necelých 150 hektárov pôdy a o štyri roky neskôr už dostali certifikát na celú výmeru. Jeho získaniu predchádzalo dvojročné obdobie konverzie, keď sa pôda, lúky a pasienky zbavovali záťaže z predchádzajúceho intenzívnejšieho spôsobu hospodárenia.
S odstupom času akoby celý chotár ozdravel. Dvadsať rokov ekologického hospodárenia prinieslo rad pozitívnych zmien. V obhospodarovaní lúk a pasienkov, tie sú v družstve rozhodujúce, pretože na ornú pôdu tu pripadá z 1 275-hektárovej výmery len pár desiatok hektárov, je najdôležitejšia synergia medzi zvieratami a pôdou.
Od jari do jesene na paši
Od jari do jesene sa zvieratá pasú, nielen stádo 800 oviec, ale aj 400 kusov dobytka plemena Limousin. Kto sa trochu vyzná v plemenách dobytka, už šípi, že družstevníci sa sústredili na chov mäsového plemena. Vlastne im ho nadiktovali prírodné podmienky. Na pasienkoch pod Kráľovou hoľou je to najlepší spôsob, ako premeniť zelené bielkovinové more lúčnych bylín na chutné šťavnaté mäso.
„Voľba na plemeno Limousin nepadla náhodou, je to dobytok, ktorý sa rád pasie a na horských lúkach sa cíti ako ryba vo vode,“ hovorí vedúci poľnohospodárskej výroby v PPD Liptovská Teplička Stanislav Michalica. Práve dobrá paša, ustavičný pohyb na čerstvom vzduchu prospievajú zdraviu zvierat. O to vyhľadávanejšie je mäso z tunajšej farmy.
Predaj z dvora sa tu ujal zaiste aj preto, lebo družstvo má vlastný bitúnok, kde väčšinu zvierat, čo dochovajú, dokážu aj spracovať. Zvieratá a potom aj mäso z nich vždy kontroluje veterinárna lekárka. Ľudia teda majú istotu, že dostávajú zo všetkých stránok stopercentný produkt.
Najväčší dopyt je, samozrejme, po hovädzom mäse, o jahňacie sa interesuje len menšina. Je zaujímavé ako sa na Slovensku za posledné desaťročia zmenili stravovacie návyky. O jahňacie mäso, ktoré lekári označujú za jedno z najzdravších a dieteticky najprospešnejšie, má záujem len minimum ľudí, zanedbateľná menšina. Akoby ľudia zabudli na tradičné mäso svojich predkov.
„Vlani pred Veľkou nocou sme predali necelých 40 jahniat, prakticky všetko, čo sme dochovali, putovalo na stôl talianskych spotrebiteľov,“ porovnáva chuť Slovákov s obyvateľmi Apeninského polostrova Stanislav Michalica. Zato po hovädzine je oveľa väčší dopyt. Možno to robí móda biftekov, možno apel lekárov na to, že červené mäso je bohaté na železo a lieči málokrvnosť.
Značke pomáha dobrý chýr
V družstve našli spôsob, ako toto najdrahšie mäso sprístupniť spotrebiteľovi. „Pripravujeme 5– až 10– aj viackilogramové balíčky, ktoré sú mixom partií jednak polievkového mäsa, ale aj kvalitných ušľachtilých častí. Priemerná cena potom vychádza na päťkilogramový balíček okolo 25 eur,“ vysvetľuje Stanislav Michalica.
Na tohtoročnej výstave Danubius Gastro v Bratislave získali biojahňacina a biohovädzina spolu s biozemiakmi z PPD Liptovská Teplička právo nosiť Značku kvality Sk Gold. Keď prídu zákazníci do podnikovej predajne, vidia, že kupujú špičkový produkt, ktorý vyprevádzajú z pultu aj ekocertifikáty.
„Najlepší marketing nám robia sami zákazníci. Keď sa zavše novoprichádzajúcich klientov spýtame, ako sa o nás dozvedeli, povedia, že im nás odporučili priatelia. Takáto reklama nič nestojí a patrí k najúčinnejším,“ podotýka Stanislav Michalica.
Mäso či zemiaky nie sú pritom jediným produktom špičkovej kvality. Všetky výrobky z ovčieho mlieka, bryndza, syry aj žinčica získali takisto Značku kvality Sk Gold. Tá vyjadruje, že ide o rýdzo slovenské výrobky. PPD Liptovská Teplička k nim pridáva ešte dôležitý ekologický obsah. Slovo bio v prípade týchto výrobkov nie je marketingovou volavkou, ktorá má pripútať pozornosť zákazníka. Forme, názvu zodpovedá plnohodnotný obsah.