Dobre sa najesť patrí k najprirodzenejšej ľudskej túžbe. No ešte nikdy nepristupovali slovenskí spotrebitelia k pultom s takou obozretnosťou ako v posledných piatich rokoch. Druhé desaťročie tretieho tisícročia totiž spolu s prv na Slovensku nepredstaviteľnou ponukou potravín zo všetkých končín sveta prinieslo aj rad potravinových škandálov.
Čo je vlastne potravinový škandál? Stojí za ním obyčajne snaha predať výrobok, ktorý nemá vlastnosti deklarované na etikete. Vo svojej podstate je to podvod. Veď čo iné je, keď sa napríklad vajce dovezie z niektorej susednej krajiny, zabalí do slovenskej škatule a ponúka ako slovenský produkt.
Pokiaľ je vajce zdravé, je to svojím spôsobom neškodný podvod voči konzumentovi, ale predsa len poškodzujúci slovenských chovateľov a podvádzajúci aj spotrebiteľa informáciou o krajine pôvodu. Takéto konanie je skrátka neetické, zavádzajúce. Sú tu však podvody oveľa ťažšieho kalibru.
Také hovädzie mäso, ako sme vlani zistili, nemusí byť z býka či jalovice, ale z koňa. Škandál s koňacinou vydávanou za hovädzie mäso zasiahol celú Európu, pričom Slovensko sa mu nevyhlo. Stali sme sa súčasťou celosvetovej obchodnej siete s potravinami. Tá obsiahla nielen obchodné reťazce, ale prostredníctvom podnikov občerstvenia povedzme aj obchody s nábytkom. Jeden z globálnych výrobcov a predajcov nábytku tiež doplatil na svojich dodávateľov. V populárnych švédskych guľkách bolo namiesto hovädzieho mäsa pomleté konské.
Akú istotu má človek, čo mu vlastne ponúkajú? Samo konské mäso neškodí, sú krajiny, kde ho považujú za delikatesu. Lenže kone, ktoré sa dostali do potravinového reťazca, mohli byť ošetrované liekmi, ktoré ľuďom škodia. A to už je podvod úplne iného kalibru. To, čo však spotrebiteľa najviac hnevá, je fakt, že je bezbranný. Do výroby potravín vstúpili v nevídanom rozsahu nepoctiví podnikatelia.
Ako ich vylúčiť z trhu? Od prvého apríla roku 2015 bude musieť byť každý druh mäsa označený krajinou pôvodu. To je naozaj dobrá správa z Bruselu, už pri nákupe budeme vedieť, čo zjeme. A zároveň ešte presnejšie zistíme, že slovenské mäsové výrobky, ktorých zdravotná bezpečnosť je najlepšie preverená, sú čoraz vzácnejšie. Naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo totiž zabezpečuje už len 50 percent z celkovej ponuky potravín na pultoch.
Iba menšina hľadí na pôvod
Už dlho počúvame, že to, čo je doma dopestované, vychované a spracované, je nielen najbezpečnejšie, veď Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ nemá za sebou žiaden potravinový škandál, ale aj nášmu zdraviu veľmi prospešné. Domáce potraviny totiž najviac spĺňajú parameter čerstvosti, sú k nám najbližšie a sme na ich konzumáciu aj vývojom uspôsobení. Tu sme sa narodili, vyrástli a prispôsobili životnému prostrediu a potravinám, ktoré nám ponúka.
Keď však prídeme do obchodu, správame sa inak. Slovenské potraviny, ku ktorým sa ľudia v najrôznejších prieskumoch formálne hlásia, prehrávajú, pretože sú drahšie. Nečudujme sa tomu. To, čo je kvalitné, plnohodnotné, malo vždy svoju cenu. Lenže slovenské potraviny sú drahšie neraz aj preto, že sa vyrábajú v čoraz menších množstvách. Celé odvetvia potravinárskeho priemyslu sa rozpadli. Za niektorými pôvodnými výrobkami sa už nechodí do supermarketov, ale do tržníc alebo na farmárske dvory.
S tým treba čosi robiť. Obchod už veľa ráz deklaroval snahu, že je ochotný predávať slovenské výrobky. Objavilo sa viacero kampaní podporujúcich predaj slovenských výrobkov. Ale obchod zaujíma, koľko na tom-ktorom výrobku zarobí. Ak mu ho ponúknu iné krajiny lacnejšie, pretože vedia zadotovať povedzme vývoz prebytkov, dostáva sa produkcia slovenských podnikateľov do slepej uličky. Znížte cenu, prispôsobte sa, počujú od obchodníkov.
Čo sa s tým dá robiť? Plakať, sťažovať sa, prijímať zákony? Hoci je to súčasť života, treba predovšetkým trpezlivo upevňovať a zvyšovať domácu produkciu a predávať ju tak, ako to robia na Západe cez odbytové združenia. Skutočne funkčných máme zopár, len pokiaľ ide o pestovanie a predaj zemiakov či niektorých druhov ovocia. Lenže jedna lastovička leto nerobí. Voči silnému obchodu musí stáť rovnako silná výroba.
Vykladači potravinových právd
A potom je tu jeho veličenstvo spotrebiteľ. Ide o milióny ľudí, ktorí môžu vyjadriť svoju vôľu tým, že budú kupovať to, čo naozaj chcú, nielen to, čo im ponúknu. Ešte nikdy nemali spotrebitelia toľko informácií o potravinách ako dnes, a predsa ich stále veľa ľudí nakupuje naslepo. Ľudia skúmajúci potravinové vedomie obyvateľstva na Slovensku žasnú nad neznalosťou, ale aj nad tým, ako ľudia načúvajú výkladu, čo je správne a čo nie vo výžive, rôznym tiežexpertom. Internet a všetko, čo sa na ňom zjavuje, zďaleka nie je vždy bezpečným a spoľahlivým zdrojom potrebných znalostí.
Hovorme viac o výžive s deťmi a mladými ľuďmi, zdravé jedlo by malo byť súčasťou rôznych vyučovacích predmetov, pretože ovplyvňuje nielen naše stravovacie návyky, ale jeho výroba rozhoduje o tom, ako vyzerá naša krajina a či majú ľudia nielen na vidieku, kde sú farmy, ale aj v mestách, kde sú potravinárske závody, prácu.
Je to tak, potraviny hýbu naším životom. Stoja nás stále dosť peňazí, až celú jednu štvrtinu výdavkov, čo je o výrazne viac ako v krajinách, ktoré sú naším vzorom – v Rakúsku či Nemecku.
Môžeme si položiť otázku, či sme hračkou v rukách veľkých spoločností, alebo sme ešte ako spotrebitelia, poľnohospodári, potravinári, vedci, lekári, učitelia subjektmi, ktoré rozhodujú o kvalite výživy. Sme, len sa musíme začať správať inak, dať impulzy politike, obchodu, ktorý je najväčším potravinovým mediátorom, že chceme jesť zdravo, chutne a za primerané ceny. Že zvážime, či sa nám naozaj oplatí každá akcia. Vždy je predsa čosi za čosi.
Predovšetkým však k dobrým potravinám vedie prosperujúca ekonomika, taká, čo vytvorí pracovné príležitosti aj pre armádu ľudí bez práce a tým, čo už prácu majú, prinesie za ich výkon aj primeranú plácu. Lebo dobré potraviny mali a budú mať vždy svoju cenu.