Domáca výroba sušeného ovocia sa ešte len spamätáva zo zmien, ktorými prešlo nielen slovenské poľnohospodárstvo, ale aj spoločnosť v uplynulých dvadsiatich rokoch. Najmodernejší sušiarenský závod, ktorý vlastnilo JRD Krajné, kde sa vyrábali slivky v čokoláde, sušil slivky len dve sezóny. Keď sa v roku 1990 družstvo rozdelilo na tri pôvodné celky, nemal kto splatiť tridsaťmiliónový úver a na tie časy supermoderná investícia sa prestala využívať a schátrala.
Až po vyše dvadsiatich rokoch sa našlo zopár odvážnych ovocinárov, ktorí sa pustili do výroby sušeného ovocia. Odvážnych preto, lebo, ako vraví Peter Sekera z novozámockej spoločnosti Poľnohospodár, väčšina slovenských spotrebiteľov má pri pohľade na cenu sušených sliviek, jabĺk a hrušiek hlboko do vrecka. Neodpustí si však poznámku, že ten istý spotrebiteľ nemá problém vyhodiť euro za vrecúško solených zemiakových čipsov.
Teraz slovenskí ovocinári ponúkajú spotrebiteľom alternatívu – namiesto slaných zemiakových lupienkov jablkové čipsy. Už štvrtú sezónu ich vyrába spoločnosť SK Fruit. Výroba každoročne rastie – z pôvodných 50 ton jabĺk stúpne na tohtoročných 200 ton. Pravda, po vysušení zostane len desatina z čerstvých plodov – 20 ton prvotriednej pochúťky.
„Spotrebitelia, ktorí navštevujú naše podnikové predajne či obchody nesúce označenie zdravá výživa, už zistili, že sušené ovocie je oveľa zdravšou pochúťkou ako solené výrobky,“ hovorí konateľ spoločnosti SK Fruit Miloš Šebo. Ako vôbec prvý slovenský ovocinár našiel odvahu na obrovskú 300-tisícovú investíciu.
Kým vo svete sušia ovocie spravidla veľké firmy, ktorých výrobné kapacity sa rátajú na stovky ton ovocia, Šebo musel sušiarenskú linku naprojektovať „len“ pre 150-hektárový sad. Na súčasné slovenské pomery je to veľký sad, ale na zahraničnú sušiarenskú konkurenciu to nie je nič. Len vďaka slovenskému dôvtipu sa podarilo skĺbiť nemecké, talianske a slovenské stroje, ktoré pôvodne slúžili na iné potravinárske účely, do linky, kde sa suší ovocie.
Sk Fruit nie je jediná firma, ktorá suší ovocie. Jablkové čipsy začala vyrábať v Dunajskej Lužnej aj spoločnosť BoniFructi. Jablko usušia aj so šupkou. Martina Vozárová, ktorá manažuje túto výrobu, je matkou piatich detí. Vrelo odporúča rodičom sušené jablká namiesto cukríkov. „Je to prírodný produkt bez akýchkoľvek prísad, s ovocným cukrom,“ hovorí Vozárová. Nestor slovenského ovocinárstva profesor Ivan Hričovský dodáva, že sušené ovocie je najlepšou ovocnou konzervou, ktorá si uchováva väčšinu z pozitívnych vlastností čerstvého plodu.
Lekár Viliam Bada dáva do pozornosti predovšetkým pri sušených slivkách fakt, že obsahujú najviac prirodzenej vlákniny. „Je to vari najlepšie rehabilitačné ovocie, aké má ľudstvo k dispozícii, ak pravda nerátame ešte jeden špičkový produkt – pôvodný slivkový lekvár, aký varili naše staré mamy,“ podotýka profesor Viliam Bada.
Sušené slivky zo Slovenska sú však už úplnou zriedkavosťou. Na kopaniciach v Lubinej pod Veľkou Javorinou ich suší 72-ročný Viliam Haruštiak pre ľudí zo širokého okolia. Na rozdiel od zahraničných nie sú máčané v glukózovom sirupe ani chemicky ošetrované proti plesni. Čistý prírodný kopaničiarsky produkt. Za kilogram surového ovocia zaplatia miestni občania Haruštiakovi 70 centov a po dvoch dňoch sa môžu hlásiť o sušené slivky, ale aj iné ovocie. Najviac si ich pochvaľujú turisti alebo lyžiari. Sušené ovocie považujú za ľahký a účinný doping.
Mimochodom Viliam Haruštiak suší slivky na sušičke, ktorú mu pred troma rokmi vyrobili v Novom Meste nad Váhom. Tu kedysi vo Vzduchotechnike vyrobili aj prototyp sušiarne pre JRD Krajné. Neskorší nástupca Vzduchotechniky spoločnosť Air techno vyrobila za posledných 20 rokov desiatky sušiarní pre Nemecko, Česko, Maďarsko. „Produkcia pre Slovensko sa dá zrátať na prstoch jednej ruky – poslednú objednávku máme z PD Tvrdošovce, kde budú sušiť rakytník rašetliakový,“ povedal konateľ Air techno Jaroslav Uhlík. Slovensko podľa neho hriešne nevyužíva svoj ovocinársky potenciál.