Takmer desatina ľudí míňa viac, ako zarobí

Napriek ťažkým časom si viac ako štvrtina domácností neplánuje mesačný rozpočet. Mesačné výdavky každého desiateho Slováka tak prevyšujú jeho mesačný príjem. Nezodpovedne sa k financiám stavajú najmä mladí ľudia bez záväzkov, rodiny s viac ako piatimi členmi a nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou. Takéto závery vyšli z najnovšieho prieskumu agentúry Focus.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

„Pracujem ako účtovníčka, som rok po škole a stále bývam u rodičov. Kým nebudem mať vlastnú rodinu, nepotrebujem plánovať rozpočet a moji rodičia sú úplne spokojní, pokiaľ neminiem viac, ako zarobím,“ povedala Lucia Balúchová z Bratislavy. Podobný prístup k peniazom je typický pre väčšinu čerstvo zamestnaných mladých ľudí.

„Oveľa nebezpečnejšie je, ak takýto prístup zvolia rodiny s viacerými deťmi. Nemajú totiž žiadnu rezervu a prípadné nečakané výdavky, napríklad na opravu rozbitého okna, často riešia úvermi, ktoré nedokážu splatiť,“ upozorňuje Tomáš Fiala zo spoločnosti Provident Financial.

Podľa prieskumu sa šetriť na horšie časy snaží viac ako polovica Slovákov. V časoch stále sa zvyšujúcich výdavkov, keď väčšina peňazí z výplaty ide na bývanie a stravu, je pre väčšinu ľudí ťažké sporiť. „Už tretí rok pracujem ako učiteľka ekonómie v školstve a každý mesiac sa snažím odložiť si približne sto eur. Ak sa vyskytnú nepredvídané väčšie výdavky, ako je napríklad náhrada za vyhorený televízor, nabúra mi to moje sporenie,“ hovorí Katarína Gombalová z Košíc.

Najhoršie sú na tom rodiny žijúce na dlh. Výdavok v podobe pokazeného kotla či rozbitého okna riešia zobratím úveru, ktorý veľa ráz poriadne preplatia. Pôžičky od nebankoviek sú pritom výrazne drahšie v porovnaní s úvermi od bánk. Konkrétne pri tisíceurovom úvere od spoločností Provident Financial zaplatí klient za rok a pol navyše 345 eur a celkové náklady na splátky úveru sú na úrovni 70,38 percenta. Banky pritom pôžičku tisíc eur ponúkajú ľuďom o polovicu lacnejšie, a to aj pri čistom príjme štyristo eur za mesiac.

Na dlh žijú najmä domácnosti s mesačným príjmom do päťsto eur, dôchodcovia, nezamestnaní a prekvapujúco i ľudia z Bratislavského kraja. „Je to spôsobené vyššími životným nákladmi v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska,“ povedala Katarína Čavojská z agentúry Focus. V hlavnom meste sú drahšie najmä služby. Drahšie tak vyjde rekonštrukcia bytu, ale aj návšteva posilňovne. Na porovnanie, kým jednorazový vstup do fitnescentra vyje v Partizánskom na jedno euro, najlacnejšie bratislavské fitnescentrá pýtajú za jednu návštevu až štyri eurá.

Celkovo na Slovensku vôbec nesporí až 28 percent ľudí. „Ide o nekvalifikovaných pracovníkov, robotníkov, domácnosti s mesačným príjmom do sedemsto eur a, samozrejme, nezamestnaných,“ spresnila Čavojská.