Dobrý mak je babská záležitosť

Gabriela Čechovičová pracovala kedysi ako sekretárka v trnavskom Skloplaste, dnes je z nej farmárka, úspešná pestovateľka maku. Pred revolúciou jej ani vo sne nezišlo na um, že ona, veselé dievča z kancelárie, by sa raz mohla vrátiť na rodičovskú pôdu. Lenže keď stratila prácu, dedovizeň sa ukázala ako istota a špecializácia na mak ako výborný podnikateľský ťah.

20.01.2012 12:19
mak, jedlo Foto:
Ilustračné foto
debata

Česi vravia, že chytrosť nie sú žiadne čary. Slovenskí šľachtitelia vyšľachtili výborné odrody maku, ktoré sa s úspechom pestujú aj v Českej republike. Mak sa odtiaľ vo veľkom na Slovensko aj dováža. Slovenskú obchodnú bilanciu vylepšuje len zopár pestovateľov, medzi nimi aj farmárka Gabriela Čechovičová. Na výstave Danubius Gastro sa pred Čechovičovej stánkom s nápisom Mak z Jarnej rýchlo vytvoril rad zvedavých žien. „Jarná, kde to je?“ pýta sa jedna zo zákazníčok.

„Pár kilometrov od Trnavy leží Cífer a jeho súčasťou je Jarná, malá vieska s krásnym kostolíkom. Aha, tu mám náš kostol vyšitý na makovom vrecku,“ odvetí s úsmevom na tvári.

Jej stánok je jeden z najmenších na výstave, ale každý, kto ide okolo, oň nevdojak zavadí pohľadom. Prilákajú ho kytice makovíc a vôňa makových štrúdieľ. Na pulte je hneď niekoľko druhov maku vo farbách, o akých väčšina moderných gazdiniek ani len netuší. Okrem tradičného svetlomodrého Gabriela Čechovičová vystavuje a predáva sivý i hnedý mak a k tomu biely.

„Nie je horký?“ skúma jedno vrecko staršia zákazníčka. „Dávam vám dvojročnú garanciu. Pokojne si ho odložte do komory, tento mak vás nesklame, pretože je ručne zberaný. Ani jedno zrnko nebolo stisnuté, nevytiekla z neho ani najmenšia kvapôčka oleja, ktorá spôsobuje zhorknutie,“ vysvetľuje farmárka. Gabriela Čechovičová hospodári so synom a k pestovaniu maku sa dostala vo chvíli, keď obilie prestalo vynášať. Hľadala výnosnejšiu plodinu a po rýchlej „lustrácii“ trhu zistila, že chýba mak.

Z päťdesiatich hektárov pestuje mak na 35. Väčšinu úrody z makoviska skúpi farmaceutický priemysel, ale desať hektárov ponecháva farmárka, ako vraví, na makové koláče. „Mak na ľudskú výživu zberáme ručne. Kombajn na pole nepustím, chcem mať istotu, že makovice sa nepoškodia, veď ich ešte aj ručne vyštikáme. To pre istotu, keby sa nebodaj v niektorej makovici objavil mak inej farby,“ opisuje najzaujímavejšiu fázu pestovania maku Gabriela Čechovičová. Po zbere sa mak perie a suší na plachtách. Farmárka dokonale obnovila tradičný spôsob pestovania a spracovania maku. Už nemusí mak predávať len po jarmokoch, prejavili oň záujem aj reťazce.

Gabriela Čechovičová je šikovná, rozhodná, premýšľavá a pracovitá žena. Sama si vymýšľa motívy výšiviek na plátenné vrecká. Pracuje s počítačom a moderným vyšívacím strojom. Tri dni pred výstavou vyšívala ako drak. Dobre odhadla, že zákazníčky nebudú chcieť len mak, ale nájdu sa aj také, ktoré si priplatia za krásnu výšivku.

„Dožičte si makové slíže, veď mak je zdravý, je v ňom najviac vápnika, nebudete mať osteoporózu,“ školí zástup žien Čechovičová. A pozýva ich na jar pozrieť si kvitnúce makové polia do Jarnej. Holanďania majú pestrofarebné tulipány a v Jarnej na bielo, ružovo, červeno a fialovo kvitnúce makové polia. Kto sa medzi nimi poprechádza, načerpá podľa farmárky energiu na pol roka života.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba