Najbezpečnejším riešením je neplatiť vopred. Slovenské internetové obchody umožňujú aj platbu pri prevzatí priamo v obchode alebo doručenie tovaru na dobierku. Pri zahraničných obchodoch to je však zložitejšie. Keďže nechcú posielať tovar do cudziny bez toho, aby mali istotu, že im zaň zákazník zaplatí, požadujú väčšinou platbu vopred. Pre nakupujúceho je najhoršie, ak predajca vyžaduje zadanie čísla platobnej karty na svojej internetovej stránke, ktorá nie je nijako zabezpečená. Okrem toho, že zákazník riskuje, že obchodník sa dostane k údajom o jeho karte, ktoré použije na vlastné nákupy, existuje aj možnosť, že tieto údaje môže získať aj iný zlodej.
Platby na internete kartami sú možné vďaka tomu, že karta nemusí byť pri transakcii fyzicky prítomná. Je potrebné zadať len číslo, meno jej majiteľa, dátum platnosti a bezpečnostný kód, ktorý sa na nej nachádza. Niektoré banky vydávajú aj virtuálne karty určené na internetové platby. Zákazník v takom prípade nemá klasickú plastikovú kartičku, ale len papier, na ktorom sú uvedené všetky údaje potrebné na internetové platby. To znamená, že ktokoľvek si opíše tieto informácie, môže nakupovať na účet majiteľa karty.
Zákazníkov chráni zákon
Pred zneužitím karty od minulého roka chráni zákon o platobných službách. Klienti sa v prípade zneužitia karty budú na strate podieľať len sto eurami. Zvyšné peniaze im musí banka vrátiť. Reklamovať možno transakcie, od ktorých uplynulo maximálne 13 mesiacov. Netreba pritom dokazovať, že reklamovanú transakciu neuskutočnil zákazník, ale podvodník. Stačí označiť, ktoré platby nevykonal, a banka, ak nedokáže opak, mu musí peniaze vrátiť.
Zákazník môže podať reklamáciu aj v prípade, že zaplatil kartou za tovar, ktorý nedostal. V takom prípade by sa mal najprv obrátiť na obchodníka a žiadať ho o nápravu. „Ak nie je možné reklamáciu u obchodníka vykonať, môže zákazník požiadať o reklamáciu platby banku, ktorá mu vydala platobnú kartu. Banka posudzuje každú požiadavku na reklamáciu individuálne. Zákazník má tak väčšiu šancu na jej úspešné vybavenie,“ tvrdí obchodný riaditeľ MasterCard Europe pre Slovensko Milan Laitl.
Podľa zmlúv kartových spoločností s obchodníkmi zákazník musí dostať tovar či službu, za ktorú zaplatil kartou. Takisto vo všeobecných podmienkach k platobným kartám býva uvedené, že ak zákazník nedostane tovar alebo službu, za ktorú zaplatí svojou kartou, má právo na vrátenie peňazí. Na základe tejto záruky banky napríklad vracali peniaze ľuďom, ktorí zaplatili za letenky spoločnosti SkyEurope, no pre krach firmy už nikam necestovali.
„V súčasnosti banky dôkladne monitorujú jednotlivé platobné transakcie, preto prípady zneužitia platobných údajov klientov nie sú časté,“ hovorí Laitl. Ak by však prišlo k zneužitiu karty, „banky nielenže okamžite zablokujú platobné karty postihnutým klientom, ale rovnako preveria všetky platby, ktoré boli realizované u podvodného obchodníka“. Ten riskuje nielen zastavenie spolupráce zo strany bánk, ale aj trestné stíhanie pre podvod.
Horšie je to, ak niekto naletí podvodníkovi a pošle mu peniaze prevodom na účet. Banka v takom prípade len zrealizuje prevod a nesie zodpovednosť iba za to, či peniaze prídu na účet adresáta. Za dodanie tovaru už neručí.
Ak sa spotrebiteľ svojho tovaru napriek platbe nedočká, banka mu peniaze nevráti, ale môže mu pomôcť po pátraní po neserióznom obchodníkovi. „Pokiaľ sú tovar alebo služba zaplatené prevodom na účet obchodníka, banka zasielajúca peniaze môže od banky prijímateľa v rámci reklamačného konania vyžiadať identifikačné údaje príjemcu, ktoré poskytne žiadateľovi,“ tvrdí vedúci oddelenia rozvoja elektronických distribučných kanálov Tatra banky Branislav Jarábek. Ak však obchod nie je ochotný vrátiť peniaze ani zaslať tovar, nakupujúci sa môže k svojim peniazom dostať len tak, že obchodníka zažaluje.