Víno aj vinou zlého ročníka kopíruje vývoj ostatných potravín, pri ktorých vlani takisto stúpli dovozy. Slovensko, ktoré ešte začiatkom deväťdesiatych rokov dovážalo minimum vína, ho vlani doviezlo viac, ako dokázalo vyrobiť. Dovoz sa vyšplhal na rekordných 532 818 hektolitrov. A tak dnes z každých desiatich predaných fliaš vína sú už len štyri slovenské.
,,Rok 2010 sa do vinárskej kroniky zapíše ako katastrofálny klimatický ročník," povedala riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Najprodukčnejšie vinohradnícke oblasti – Malokarpatskú a Juhoslovenskú – zasiahli prívalové lejaky a ľadovce, ktoré v mnohých vinohradoch úplne zbili strapce alebo zanechali len malú úrodu.
Za zníženou výrobou hrozna však nebolo len nepriaznivé počasie, ale aj pokles zberových plôch.
,,Hoci má Slovensko zaregistrovaných takmer 22-tisíc hektárov vinohradov, vlani sa zberala úroda len z plochy 9 500 hektárov," konštatovala riaditeľka zväzu Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Nižšia zberová plocha a mizerná úroda muštového hrozna okamžite vytlačili jeho ceny na dvojnásobok oproti roku 2009 – kilogram hrozna sa predával priemerne až za jedno euro.
Spotrebitelia nedoplatili na prudký rast cien hrozna priamoúmerným zdražením vína. Od začiatku roka došlo podľa údajov vinárskeho zväzu len k päťpercentnému zvýšeniu cien vína. Bol to výsledok zostrujúcej sa domácej, ale ešte viac zahraničnej konkurencie.
Vinárske závody Topoľčianky, ktoré patria k najväčším domácim výrobcom vína, zvýšili cenu v rozmedzí od troch do päť percent. V tomto rozmedzí sa pohybovali aj ďalší vinári. Niektorí výrobcovia ako Víno Matyšák nezvyšovali cenu vôbec. ,,Vzdali sme sa časti nášho obchodného rozpätia. Pomohlo to predaj nielen udržať, ale dokonca mierne zvýšiť," povedal pezinský vinár Peter Matyšák, ktorý ako jeden z mála producentov predáva ešte aj väčšie množstvá sudového vína.
Kategóriu najlacnejších stolových vín úplne ovládli zahraničné vína. Sú to najpredávanejšie vína a tvoria až 50 percent spotreby všetkého vína. Toho sa priemerne na jedného obyvateľa vypilo v roku 2009 na Slovensku 12,7 litra.
,,Slovenskí vinári nedokážu konkurovať cenou zahraničným stolovým vínam. Väčšinu hrozna spracujú na kvalitné víno s chráneným označením pôvodu – ide o 93 percent všetkého vína," spresnila riaditeľka zväzu Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Zvyšok pripadá na najnižšiu kategóriu – víno bez zemepisného označenia (stolové) víno.
Slováci pri výbere vína podobne ako pri ostatných potravinách prihliadajú na cenu. Svedčí o tom rastúci podiel dovozových vín. Miernu prevahu si zachovávajú domáce vína len v kategórii akostných a prívlastkových vín. ,,Aj tu však pri kúpe rozhoduje cena," podotýka generálny riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky Milan Waldner. Najpredávanejšie sú vína od 2,5 do 5 eur za fľašku (0,75 l). Veľmi kvalitné vína v cene okolo 10 eur si pravidelne kupuje len menšina spotrebiteľov. Podľa Waldnera ich môže byť okolo 10 percent.
Návrat k spotrebnej dani na víno, ktorú od budúceho roka navrhuje zaviesť ministerstvo financií, vinári odmietajú. Povedie k zdraženiu vína a ďalšiemu poklesu predaja pôvodných slovenských vín.