Vlani bola priemerná penzia na úrovni 8885 korún, čo bolo asi 44 percent z priemerného platu. Predvlani bola dokonca len na úrovni 43,85 percenta.
PREČÍTAJTE SI:Najbližšie k platom sú maďarskí dôchodcovia
GLOSA:Sľuby v koší
„Samozrejme, že by to mala vláda zmeniť, keď vyhlasuje, ako veľmi je naklonená dôchodcom. Tak radi by sme mladým pomohli nejakou korunou, ale nemáme možnosť. Naopak, ak chce niečo slovenský dôchodca navyše, môže sa spoliehať len na pomoc od detí. A to zase ja nechcem a predpokladám, že ani nijaký iný rodič. Táto vláda vôbec neplní svoje vyhlásenia,“ myslí si dôchodca Ján Pajtáš z Dolného Moštenca.
Za všetko môže spôsob zvyšovania dôchodkov, ktorý zaviedla Dzurindova vláda od roku 2004. Penzie rastú pomalšie ako priemerná mzda. Pri zvyšovaní dôchodkov sa totiž berie do úvahy aj rast inflácie a ten je pomalší ako rast priemernej mzdy. V súčasnosti sa Ficova vláda spôsob rastu penzií nechystá zmeniť.
„Spôsob zvyšovania dôchodkov je určený zákonom o sociálnom poistení, ministerstvo práce postupuje presne podľa zákona. Valorizácia dôchodkov v roku 2008 má pozitívny dosah na obyvateľstvo, pretože ich zvýšením sa zvyšuje úroveň príjmov obyvateľstva,“ reagoval tlačový odbor rezortu práce.
Štyridsaťštyri percent výšky penzie z výšky mzdy je podľa ekonóma Pavla Kárásza to, na čo slovenská ekonomika má. „A to aj napriek výbornému rastu. Vláda môže spraviť iba to, že adresne zameranými sociálnymi programami pomôže dôchodcom s najnižšími penziami podľa situácie v regiónoch,“ hovorí Kárász, ekonomický analytik Slovenskej akadémie vied.
Aj podľa neho sa nožnice medzi výškou miezd a dôchodkov stále viac otvárajú. Budúcim dôchodcom odporúča, aby mysleli na starobu a šetrili si. Najmä ak sú iba v prvom dôchodkovom pilieri, z ktorého penzie vypláca Sociálna poisťovňa.
Čoraz viac sa zvyšujúci rozdiel medzi platmi a dôchodkami bude podľa poslanca Júliusa Brocku (KDH) pokračovať aj naďalej. „Mzdy rastú rýchlejšie, je nízka inflácia. V minulosti do valorizačného mechanizmu vláda vstupovala tak, že sa zvyšovali penzie percentuálne, ale aj o pevnú sumu. Vianočný dôchodok, ktorý zaviedla strana Smer, to nevykrýva, ale len zakrýva,“ povedal.
Vianočný príspevok zaviedla Ficova vláda hneď po svojom nástupe k moci. K 1500 až 2000 korunám sa však nemajú možnosť dostať všetci dôchodcovia. Nárok naň majú len tí, ktorých penzia nepresahuje 60 percent priemernej mzdy.
Podľa Brocku tlak na vládu zo strany dôchodcov stúpne po prijatí eura, kde sa ten rozdiel medzi rastom miezd a penzií ešte zvýši. ,,Je to ľavicová vláda, ktorej veľmi záleží na mienke verejnosti, ale len vianočný príplatok im na to nebude stačiť," myslí si.
Dôchodcovia by mali začať za svoje veci viac bojovať, myslí si pán Pajtáš. „Neviem, čo tí ľudia spia. Keď vláda vyhlasuje, ako veľmi im chce pridať, tak nech ju k tomu aj donútia,“ uzatvára.
O výške penzií politici licitovali
Na Slovensku sa aj v minulosti penzie valorizovali podľa toho, ako rástli ceny a výška priemernej mzdy, k tomu však mohli politici ešte pridať pevnú sumu, na ktorej sa dohodli v parlamente. To sa však zmenilo pred piatimi rokmi za Dzurindovej vlády, keď vtedajší šéf rezortu práce Ľudovít Kaník navrhol automatický výpočet zvyšovania dôchodkov bez zásahu politikov. Ten platí od roku 2004. K 1. júlu sa penzie upravujú o priemerné číslo inflácie a rastu priemerných miezd. Hoci zákon platí už štyri roky, politici ho viac ráz obišli a poslanci vždy v poslednej chvíli spôsob zvyšovania upravovali. V roku 2006 Dzurindova vláda navrhovala, aby sa penzie nad 17 200 korún vôbec nezvyšovali, čo poslanci schválili.
Vystačí vám vaša penzia na živobytie?
Agnesa Vavrovičová, 74 rokov
Keby som si neprivyrábala ako upratovačka, žili by sme s manželom úplne na doraz. Ale dokedy musí človek pracovať, aby dokázal ako tak vyžiť? Veď iba za lieky zaplatíme mesačne 2 000 korún, človek aby prestal chodiť aj k tomu lekárovi. Ani potraviny nekupujem každý deň, iba pečivo v neďalekom obchode. Nakupujem s rozumom – sledujem akciové ceny v hypermarketoch a raz za mesiac urobím väčší nákup.
Jolana Meszároszová, 71 rokov
Na zvyšovanie cien som už alergická. Pociťujem to najmä pri nákupe základných potravín, ako je chlieb, pečivo, múka… Máme málo peňazí, ale čo s tým narobíme. Každý by chcel mať viac, nie iba dôchodcovia. Ktovie, ako je to v susedných štátoch, no keby som mala porovnať môj dôchodok s predchádzajúcimi rokmi, kedysi sa mi žilo lepšie.
Ondrej Adamík, 84 rokov
Boli časy, keď sa dala nejaká tá koruna ušetriť, teraz ani pomyslenia. Možno si tí nad nami myslia, že my starí už iba dožijeme, tak načo sú nám peniaze. Pri takomto prístupe sa nečudujem, že je pre nás všetko drahé – ceny stúpajú, naše penzie nie. Je to čoraz ťažšie.
Jozef Madunický, 78 rokov
Ja som si posledné zvyšovanie cien ani veľmi nevšimol. Aj manželka je na dôchodku, nerozhadzujeme, peňazí máme dosť na to, čo potrebujeme. Na jedlo a bývanie nám peniaze vystačia a čo viac môžeme chcieť?
Božena Juranová, 71 rokov
Všetko dôležité zdražujú – elektrinu, plyn, potraviny… Vôbec sa mi to nepáči, veď človek si už pomaly pripadá ako žobrák, keď ide do obchodu a pozerá po regáloch, čo všetko musí oželieť. No neoplatí sa sťažovať, už sa to asi nezmení… Škoda reči.