Vláda sa vracia k návrhu na zníženie odvodov do tzv. kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Minulá vláda zvolila radikálne riešenie. Zo všetkých krajín východnej Európy ide na Slovensku do tohto piliera najväčší podiel mzdy. Navyše na rozdiel od iných krajín (Maďarsko, Lotyšsko) sa na Slovensku nezvolil postupný nábeh. S určitým cieľovým podielom kapitalizačného piliera ďalej v budúcnosti.
Zanechané míny
Nová vláda má z toho bolenie hlavy. Prostriedky plynúce do druhého piliera totiž chýbajú vo financovaní súčasných dôchodkov. Predchodkyňa jej tu zanechala dve míny. Prvú – zapojiť sa do oboch pilierov sa rozhodlo viac ľudí, ako sa očakávalo. Pritom skúsenosti z iných krajín ukazovali, že ľudia kapitalizačný pilier prijímajú nadšene. To je totiž čaro tohto druhu dôchodkovej reformy. Propagandu nerobia neskúsené domáce politické elity, ale profesionálne mašinérie zahraničných investorov. Druhú – vláda vyjednala na úrovni Európskej únie výnimku z metodiky merania deficitu verejných financií pre nábeh nového systému iba po rok 2007.
Smer chvíľu flirtoval iba s uzákonením dobrovoľného prestupu do kapitalizačného piliera. Ministerstvo financií si však uvedomuje, že by to nestačilo.
Vláda takúto zmenu parametrov naozaj môže uskutočniť. Ozvali sa totiž hlasy zlých právnikov. Údajne chcú licencované spoločnosti podať žaloby kvôli ochrane investícií. To je nezmysel. Kapitalizačný pilier je súčasťou verejného dôchodkového systému. Akurát že aktíva na individuálnych účtoch spravujú súkromné spoločnosti. Za zákonom stanovené poplatky. Ak by nešlo o verejný systém, nebolo by možné zákonom stanoviť strop pre investície do zahraničia. Platili by tu smernice o voľnom pohybe kapitálu.
Neúprosné čísla
Navyše opojenie kapitalizačným pilierom nebude trvať dlho. Aj na Slovensku už konečne ktosi musí povedať, ako sa skončila kapitalizácia v susedných krajinách. V Maďarsku dosiahol za roky 1998 až 2004 reálny výnos (teda zisk očistený od inflácie a poplatkov) nula percent. Odvtedy síce stúpol, ale nebadateľne. V Poľsku mali v prvých rokoch dokonca vysoko záporné čísla.
Kapitalizácia má jednu výhodu. Tento pilier je silne odčlenený od politického rozhodovania. To sa však dalo docieliť aj vytvorením individuálnych účtov na švédsky spôsob. Občan by si ukladal účtovný kapitál, ktorý by štát bonifikoval úrokovou mierou odvíjajúcou sa od rastu ekonomiky. Presne toto je spôsob, ktorý dnes odporúča Svetová banka. Má veľa výhod. V prvom rade vďaka centralizácii sporiteľ dosahuje oveľa nižšie náklady. A teda vyšší výnos. Dôchodkové práva sú navyše v rámci EÚ ľahko prenosné. To sa ešte stále dá urobiť s prvým pilierom.
Nultý pilier
Namiesto toho sa špekuluje o premene prvého piliera na univerzálny dôchodok. Penzisti by dostávali rovnako bez ohľadu na to, kto koľko do systému vložil. Nie je to dobré riešenie. Popiera sa tým myšlienka reformy. A najmä je to nefér voči tým, ktorí sa rozhodli ostať iba v tomto pilieri. Postupne asi bude nevyhnutné vytvoriť malý nultý pilier. Ako sa o tom uvažuje napríklad v Maďarsku. To je však iná otázka.
Kapitalizácia prináša veľa dôsledkov, o ktorých v čase nastavovania reformy nik nerozmýšľal. Napríklad o dosahu manažovania takého množstva kapitálu niekoľko málo spoločnosťami. Zákon neošetruje spôsob nákupu samotného dôchodku. Navyše zdanlivo detailné úkony, ako zmeny vyhlášok ministerstva financií k oceňovaniu aktív, môžu mať na spôsob investovania silný vplyv. K týmto veciam sa treba vrátiť.
Vláda by mala prestať rozmýšľať o právne zložitom zavedení dobrovoľnosti. Zníženie odvodov do kapitalizačného piliera je trochu riskantné. Minulá vláda neurobila analýzy nákladovosti. Ťažko teda povedať, nakoľko zmena ovplyvní ekonomiku tohto decentralizovaného systému. Ak však predbežné analýzy ukážu, že zníženie nebude mať veľký dosah, vláda k nemu s pokojným svedomím môže pristúpiť.
Juraj Draxler
Autor je dôchodkový expert Centra pre európske politické štúdie v Bruseli