Priemerný mesačný plat na Slovensku bol v minulom roku 18 761 korún. V porovnaní s rakúskym je vyše štyrikrát menší. Rakúšan totiž vlani zarobil v priemere po prepočte takmer 91-tisíc korún. Príjmy sa teda ani zďaleka nerovnajú, ale ceny potravín sa postupne približujú. Potvrdil to aj prieskum Pravdy v obchodnom reťazci Billa na Slovensku a vo Viedni. Kilogram chleba v Bratislave stojí už len o tridsať halierov menej ako v Rakúsku. Dokonca aj cena múky a cukru je takmer rovnaká.

Reťazec Billa pôsobí v oboch krajinách. Pri tvorbe ceny však tento fakt nezohráva žiadnu úlohu. "Produkty našej značky Clever pochádzajú aj z Rakúska, aj zo Slovenska. Pri oceňovaní však zohľadňujeme slovenský trh a nie ten rakúsky, pretože príjmy sú rozdielne," tvrdí Wolfgang Janisch, konateľ spoločnosti Billa Slovensko.

Múka tejto privátnej značky je v Rakúsku o dve štyridsať drahšia a olej Clever stojí na Slovensku o takmer desať korún menej. Ak by sa však situácia zmenila, začali by určite rokovať, aby slovenská cena nebola vyššia ako viedenská.

"Doteraz to bolo tak, že niektoré produkty sme na Slovensko nekupovali, lebo boli pridrahé. No ak sa ceny skutočne dorovnajú, budeme sa snažiť pre slovenského zákazníka aspoň pri našich produktoch udržať čo najprijateľnejšiu cenu," uzavrel Janisch.

Zvláštny prípad je mlieko. Na Slovensku sa jeho ceny líšia podľa obsahu tuku, v krajine valčíkov stojí mlieko paušálne niečo viac ako jedno euro. Je pritom jedno, či ide o polotučné, alebo plnotučné mlieko. Pri kilograme cukru je rozdiel len tri koruny. To, čo sa mnohým pred zopár rokmi zdalo nemožné, sa stáva pomaly realitou. Za nákup chleba, mlieka, cukru a masla za hranicami zaplatí zákazník len o takmer dvadsať korún viac ako na Slovensku.

Ľubomír Drahovský, analytik agentúry pre prieskum trhu Terno, si myslí, že trend dorovnávania cien bude pokračovať. "Ak však ceny presiahnu určitú hranicu, doplatia na to obchody nižším obratom. Môžeme však vidieť aj pozitíva, pretože dorovnávajúce sa ceny a nevýhodnosť nakupovať na Slovensku môžu prinútiť obchodníkov následne znížiť cenu," uviedol Drahovský.

V roku 2006 klesol percentuálny podiel výdavkov domácnosti na potraviny na 19,6 percenta z pôvodných takmer 27 percent z roku 1998. Drahovský však upozorňuje, že vyššie ceny opäť povedú k tomu, že z rodinného rozpočtu pôjde viacej peňazí na nákup potravín. "Vyzerá to tak, že v budúcom roku budú výdavky domácností na potraviny tvoriť opäť štvrtinu príjmov, čím sa vrátime na úroveň spred konca 90. rokov."

Pri dorovnaných a teda vyšších cenách potravín sa podľa Drahovského roztvoria nožnice. Na jednej strane pritom bude stúpajúci počet rodín, ktoré kupujú lacnejšie a teda aj nekvalitnejšie potraviny a na druhej strane sa ocitnú rodiny, ktoré preferujú kvalitu, za ktorú budú platiť viac.

Aj keď sa môže zdať, že Rakúšania stále chodia nakupovať na Slovensko, Drahovský upozorňuje na rozdielnosť poskytovaných služieb. "U našich západných susedov sú obchody otvorené krátko a v nedeľu je všetko zatvorené, preto chodia Rakúšania k nám."

Pre niektorých nie je cena najdôležitejší ukazovateľ. Preto, keď sa ceny postupne dorovnávajú, môžu našinci nakupovať kvalitnejšie potraviny za podobnú cenu v ekologickejšom susedstve.

"Dôvodom nákupov Slovákov sa môže popri rovnakej cene stať aj väčší výber kvalitnejších výrobkov alebo vyššia ponuka ekopotravín, ktoré u nás nie sú bežne dostupné," domnieva sa Drahovský.

Podobné a často aj výhodnejšie ceny v Rakúsku sú už dlhšie obdobie realitou pri oblečení. Rozdiel medzi slovenským a rakúskym trhom je opäť vo výbere. Bohatší susedia majú jednoznačne pestrejší výber.

Vinou čoraz vyšších cien potravín chodia ľudia nakupovať do susedných Čiech. Tam je totiž nižšia spotrebná daň na potraviny, ktoré sú potom aj o polovicu lacnejšie ako na Slovensku. Napríklad polotučné mlieko v českom Kauflande stojí 11,50 českých korún, čo je v prepočte 14 korún. Takže Slovák pri nákupe mlieka v Česku môže kúpiť miesto jedného litra rovno dve.