Nie je med ako med. Slovensko, ktoré si v porovnaní so západnou Európou uchovalo bohatšiu kvetenu, je požehnanou krajinou pre včely. A keďže sa za posledných dvadsať rokov výrazne zlepšila aj kvalita životného prostredia, včelám i včelárom sa začína dariť. Prichádzajú na to aj slovenskí spotrebitelia, čoraz viac ich začína kupovať med priamo od svojho včelára.
„Spotreba medu na Slovensku stále nie je vysoká. Štatisticky je to nejakých 300 gramov medu priemerne na jedného obyvateľa, ale keby to bolo hneď dvojnásobne viac, stále zjeme menej medu ako priemerný Nemec,“ porovnáva včelár Jozef Paulen, ktorý chová včely v Horných Chlebanoch.
Jozef Paulen včelári už vyše tridsať rokov a denne si dá dve lyžice medu. Jednu ráno do kávy a druhú pri večeri. Teší sa dobrému zdraviu, práve tak ako jeho manželka Štefka. Manželia začali včeláriť ako rýdzi amatéri. Najprv si zaobstarali tri úle, neskôr ich mali päť a dnes kočujú s dvoma vozmi po oboch stranách pohoria Tríbeč.
Na včelárov Paulenovcov sa tešia poľnohospodári v Chlebanoch, Hosťovciach i Horných Obdokovciach, pretože včely zvyšujú úrodu ovocných stromov, repky, slnečnice, a radosť majú aj včelári. Obzvlášť tohto roku, keď znáška bola bohatá. Krajina plná včiel ožila, stala sa zdravšou, práve tak ako klientela včelárov.
Zázračná prírodná fabrika
„Med je najdokonalejšia prírodná potravina, ktorú človek nedokáže umelo vyrobiť ani pomocou moderných potravinárskych technológií,“ poukazuje na výnimočnosť medu Jozef Paulen. Človek nemá šancu ako včielka sadnúť na kvet a vybrať z jeho kalíškov nektár potrebný na výrobu medu.
Jedna včela nazbiera za svoj život tisícky kvapôčok nektáru, z ktorých sa vyrobí len sedem gramov medu. Aby ich nazbierala, musí nalietať z kvetu na kvet a do úľa 800 kilometrov. Pri práci si doslova zoderie svaly krídiel a hynie. Málokto z ľudí si uvedomuje, že robotnica, zbierajúca med, sa doslova a do písmena udrie k smrti.
Keď včela donesie nektár do úľa, prevezmú ho od nej úľové včely a spracujú svojimi enzýmami. Vzápätí miniatúrne množstvo medu vložia do bunky plástu. Včelí úľ je zázračná prírodná fabrika. Ľudia sa nemusia obávať, že včely svoju prácu odfláknu. Ak nebodaj pri znáške nektáru narazili na porast ošetrený chemikáliou, buď rovno zahynú a ak aj prežijú, do úľa nevletia. Včelia strážna služba zachytí cudziu – chemickú – vôňu a nevpustí nešťastnú robotnicu do úľa.
Jozef Paulen podotkne, že ľudia túto dokonalosť môžu včeliemu spoločenstvu iba závidieť. „Vládne v ňom absolútna súhra a hierarchia na vrchole s kráľovnou. Ale ani ona si nemôže byť istá svojím postavením – ak znáša menej vajíčok alebo jej nebodaj pri prehliadke úľa neopatrným pohybom odtrhne včelár nožičku či krídlo, jej osud je zrátaný. Včely sa jej zbavia, a to v záujme zachovania rodu. Nuž čo, matriarchát, so svojimi krutými vždy nekompromisne dodržiavanými pravidlami,“ dodá s úsmevom na tvári Paulen.
Včela nikdy nepodvedie
Včelári vravia, že včela nevyrobí zlý med. Pokaziť ho môže len nešikovný včelár počas spracovania. Včela je spoľahlivá, nepodarok nevyrobí. Zato ľudia chcú na mede zarobiť. Dnes je v Európe bežné, že sa miešajú medy z rôznych krajín a svetadielov.
„Stráca sa pravý pôvod medu a nielen to. Pri miešaní rôznych druhov medu, ktoré sa ponúkajú v obchodoch, sa do medu dostávajú zrná z peľu, na ktorý organizmus slovenských spotrebiteľov nie je zvyknutý. Nečudo, že sa môže objaviť alergická reakcia,“ upozorňuje J. Paulen. Pri slovenských medoch takéto niečo nehrozí. Včely totiž nazbierali peľ z rastlín a stromov, na ktoré sme zvyknutí.
Francúzi vravia, že ročník s jeho nenapodobiteľným priebehom počasia je osudom vína. Každý rok je víno iné, hoci pochádza z tej istej vinice a vyrobil ho ten istý vinár. To platí i pre med. Napríklad tohtoročná znáška darovala Paulenovcom málo vídaný med – zmes lipovej medovice a slnečnice. O túto zmes sa postaralo počasie.
„Keď začala lipa medovať, presnejšie keď na nej parazitujúce vošky vytvorili vo svojom tele zo šťavy lipy sladké kvapôčky pre naše včielky, začalo pršať. Znáška sa prerušila a obnovila až na slnečnici. Z plástov sme stočili med unikátny svojím tmavoplatinovým sfarbením a krásnou lipovou vôňou,“ opisuje zrod ojedinelého medového „cuvée“ Štefánia Paulenová.
Na čo si dať pozor pri kúpe medu
- Nekupujte mačku vo vreci, teda med predávaný na odpočívadlách pri cestách
- Pri kúpe medovicových medov pozor na to, aby neboli umelo prifarbené
- Pravý medovicový med z ihličnanov má zelenohnedú až čiernu farbu
- Kryštalizácia medu nie je chybou, kúpte si pastovaný, skvele sa roztiera a netečie
- Na etikete medu musí byť uvedený majiteľ včelstva, adresa včelára, krajina pôvodu, hmotnosť a druh medu dátum plnenie a spotreby
- Slovenský med má dátum spotreby tri roky
Urobte si medotéku
- Med sa považuje za skvelý podporný prostriedok pri liečbe rôznych ochorení
- Najlepšie je prevencia – dajte si denne aspoň lyžicu medu, ešte lepšie dve
- Agátový med – obsahuje ľahko stráviteľnú fruktózu, je vhodný pre deti, ale aj pre diabetikov bez inzulínovej liečby
- Kvetové medy – sú príjemne aromatické, podporujú liečbu prechladnutí
- Medovicové medy – o. i. obsahujú draslík, vhodné pre srdciarov
- Repkový med obsahuje veľa aminokyselín, dobrý na liečbu prostaty
- Slnečnicový – všeobecne pre rekonvalescentov a ľudí užívajúcich veľa liekov
- V mede nájdete vône kvetov slovenskej prírody od púpavy a hlohu až po kvety stromov lipy, agátu či vôňu jedle