„V portfóliách nami spravovaných fondov sa nenachádzajú žiadne grécke dlhopisy,“ potvrdil Jozef Paška, predseda predstavenstva Allianz – Slovenská dss. Z ostatných problémových krajín má spoločnosť vo fondoch menej ako dve percentá dlhopisov s krátkou dobou splatnosti. „Preto u nich neočakávame ohrozenie hodnoty,“ povedal Paška.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska straty z vlastnených gréckych cenných papierov vo výške niekoľko miliónov eur zaznamenali DSS už v minulom roku. Meno zle investujúcej dôchodkovej spoločnosti však NBS neprezradila.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana na otázku, či budú rizikové krajiny i v budúcnosti schopné splácať dlhy, odpovedá. „Niektoré áno, niektoré nie, ale to, že sú rizikové, je dostatočným dôvodom na to, aby ich déesesky nekupovali,“ povedal. Finančné trhy totiž už minimálne dva roky s krachom Grécka počítajú. Túto skutočnosť vidno na vysokých rizikových prirážkach gréckych dlhopisov a tak už aj čoraz viac európskych politikov otvorene hovorí o krachu tejto krajiny. Neistý je aj osud ďalších zadlžených krajín, z ktorých napríklad v Španielsku majú slovenské DSS investovaných viac ako 54 miliónov eur.
Podľa predstaviteľov správcov penzií by budúcim výnosom sporiteľov ublížil i prípadný koniec eura. „Rozpad spoločnej meny, prípadne ďalej sa šíriaca nákaza na trhoch so štátnymi dlhopismi by tak s najväčšou pravdepodobnosťou znamenali straty, ktoré sa dajú veľmi ťažko kvantifikovať,“ povedal Paška.
Podľa analytika však prípadný koniec spoločnej meny netreba vnímať pesimisticky, keďže ani pri skončení československej koruny nenastala žiadna katastrofa. „Rozpad eurozóny by pochopiteľne vyvolal isté transakčné náklady do doby nastolenia nových vzťahov, čo by dočasne znížilo hodnotu úspor sporiteľov,“ myslí si Ďurana.
Všetkých šesť penzijných spoločností dnes spravuje viac ako štyri miliardy eur, no v akciách majú dokopy investovaných len niečo nad 1,6 milióna eur. Väčšinu peňazí pritom investovali do slovenských štátnych dlhopisov a tak druhým pilierom by stále najviac otriasli prípadné ekonomické problémy Slovenska. „Keďže úloha štátov v ekonomike je vysoká, aj dosahy ich rozhodnutí sú jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich vývoj na finančných trhoch, ale nie sú jediným faktorom,“ dodal Paška.
Pri investíciách do akcií je totiž dôležitá výkonnosť podnikov a na rast tiež pôsobí zvyšujúca sa spotreba obyvateľov. Zrušením povinnosti doplácania vzniknutých strát umožnila pravicová vláda déeseskám v budúcom roku opäť investovať do akcií pri dnešných vyvážených a rastových fondoch. Národná banka napriek tomu v analýze upozorňuje, že v súčasných neistých časoch sa nedá v druhom pilieri počítať s nárastom ziskov.
„My očakávame, že budúcoročné výnosy budú podobné tohtoročným,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda predstavenstva VÚB Generali Slovensko. Na dlhšie obdobie sa podľa neho výnosy v dnešných neistých časoch predpovedať nedajú.