Ľubomír Drahovský si všíma, že kupujúcich možno čoraz viac rozlišovať podľa výšky výdavkov a regiónov, kde žijú. Najmä v mestách postupne rastie skupina spotrebiteľov, ktorá preferuje kvalitu i značku. Zároveň sa však zvyšuje počet ľudí, pre ktorých je hlavným kritériom pri nákupe cena. To naznačuje, že krajina pôvodu nie je pre spotrebiteľa významná. Kľúčová je cena.
Martin Mravec však upozorňuje, že 81 percent ľudí na Slovensku starších ako 15 rokov je presvedčených, že domáce výrobky sú kvalitnejšie ako zahraničné. Značka je podľa Mravca veľmi dôležitý faktor, ale nie v celom sortimente. Súvisí to najmä s dlhším poznaním, tradíciou a z toho plynúcou lojalitou ku konkrétnemu výrobku určitej značky.
Kľúčovým faktorom pri výbere toho či onoho produktu sa stávajú cenové akcie, zľavy. Tohto roku ich bolo neporovnateľne viac ako po minulé obdobia. Ukazuje to štruktúra nákupov slovenských domácností, keď podiel potravín nakúpených v cenovej akcii narástol oproti minulému roku z 23 na 35 percent. Je to obrovská zmena, konštatuje Martin Mravec.
Pri potravinách s dlhoročnou tradíciou Slováci uprednostňujú podľa Drahovského domáce výrobky pred zahraničnými. Ako príklad uvádza bryndzu, oštiepok, kyslomliečne výrobky, niektoré dehydrované potraviny. V regiónoch ľudia dajú na miestne pekárenské a mäsové výrobky i niektoré nealkoholické či alkoholické nápoje.
Drahovský pripomína, že nákupné vlastenectvo také príznačné pre Nemcov a Rakúšanov treba cielene pestovať. Nabáda k trpezlivosti. V Nemecku aj Rakúsku sa vzťah k domácim potravinám budoval za účasti štátu i výrobcov dlhé roky. U nás prebehla rýchla privatizácia potravinárskej výroby medzinárodnými spoločnosťami, ktorá „udomácnila“ medzinárodné výrobky na Slovensku. Podpora pozitívneho vzťahu k domácim výrobkom má svoje opodstatnenie a je to veľmi prospešné, hovorí Martin Mravec. Časť spotrebiteľov sa dá takýmto spôsobom presvedčiť o správnosti a výhodnosti, keď nakupujú doma a domáce výrobky. Malo by to byť cieľom každej krajiny.
Takéto marketingové aktivity bežia aj na Slovensku. Aby boli úspešnejšie, bolo by treba zistiť, ako vlastne prispeli k zvýšeniu predaja potravín vyrobených na Slovensku.
Mravec zasa upozorňuje, že tzv. patriotizmus v nakupovaní potravín závisí aj od podielu ponuky domácej produkcie na celkovej ponuke v danej krajine. Sú štáty, kde je tento podiel vyšší a, naopak, oblasti, kde sú spotrebitelia nútení kupovať zahraničné výrobky, pretože vo vybraných druhoch výrobkov majú veľmi silnú prevahu tovary zo zahraničia.
Po prechode na euro sa najmä na jar tisíce Slovákov vydali na nákupy do cudziny. Ukázalo to, že spotrebiteľ na Slovensku nemá pri nákupoch národný sentiment. Trhové prostredie je neúprosné, či sa to niekomu páči, alebo nie. Cena a štruktúra sortimentu víťazia. A na túto vlnu reagujú kupujúci, hodnotí správanie Slovákov Drahovský. Na druhej strane kampaň obchodných reťazcov zameranú na nakupovanie doma zaregistrovalo až 67 percent ľudí, hovorí Mravec. Zdá sa teda, že podpora svojho regiónu alebo dôvery v domácu produkciu, jej chuť a kvalita nie je ľuďom ľahostajná.
Ale niektoré fakty sú neúprosné, konštatuje Mravec. Ešte stále aj napriek eliminovaným kurzovým rozdielom chodí na nákupy do zahraničia viac ako pätina Slovákov. Ľudí za hranice láka na prvom mieste nižšia cena. Tú ako dôvod nákupnej turistiky označilo až 70 percent ľudí, nasleduje lepší sortiment, kvalita a služby spojené s nakupovaním.
Za hranicami nakupujú Slováci najmä potraviny a oblečenie, potvrdilo to až 60 percent opýtaných, dáva do pozornosti výrobcov aj obchodníkov Martin Mravec.
Prognóza do budúcnosti nabáda výrobcov a obchodníkov, aby boli oveľa aktívnejší ako doteraz. Počet ľudí, ktorí chodia za nákupom mimo Slovenska, sa bude len veľmi pomaly zmenšovať. Má to na svedomí aj euro, ktoré podľa Mravca umožnilo spotrebiteľovi veľmi transparentne porovnať cenu dvoch rovnakých tovarov doma a vonku.
A ako si udržať ľudí doma? Obaja analytici sa zhodli, že treba investovať do výchovy spotrebiteľa a zároveň mu ponúknuť na slovenskom pulte štandardne vysokú hodnotu za štandardnú cenu, teda takú, ktorá nebude lákať k nákupom vonku.