„Myslíme si, že ľudí treba motivovať, aby si na dôchodok našetrili viac. Na druhej strane je to ťažké, keď nemajú z čoho,“ konštatovala Viola Kromerová zo živnostenského zväzu.
Po novom by sa tak mali dôchodky zvýšiť napriek tomu, že najslabšie zarábajúci živnostníci budú platiť nižšie minimálne odvody. „Dnes samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré platia z minimálneho základu odvody, vychádza dôchodok zhruba vo výške 165 eur. Po zavedení odvodovej reformy to bude zhruba o 72 eur viac, teda 237 eur,“ povedala Slavomíra Sélešová, hovorkyňa ministerstva práce.
Aj keď 80 percent živnostníkov zaplatí na samotných odvodoch menej, stúpnu im dane. Na zdaniteľný príjem si budú môcť po novom, podobne ako aj zvyšok pracujúcich, uplatňovať odpočítateľnú položku vo výške 18–násobku životného minima miesto súčasného 19,2 násobku. Živnostníci s ročným príjmom nad 4 823 eur tak uvidia v čistom menej.
Podľa Kromerovej pokles čistých príjmov môže spôsobiť prechod od živností k jednoosobovým spoločnostiam s ručením obmedzeným. Proti podobnému scenáru chce však rezort financií zaviesť povinnosť platiť z podielov na zisku a z dividend zdravotné aj 13–percentné sociálne odvody.
Vyššie dôchodky by po reforme mali vidieť aj dohodári s mesačným príjmom nad 190 eur. Tí budú musieť odvádzať 10 percent do Sociálnej poisťovne, čo by sa im malo následne zohľadniť aj na výške dôchodku. Naopak, rovnaké dávky v nezamestnanosti, počas dlhodobej choroby či po odchode na dôchodok by mali vidieť zamestnanci. „Aj keď samotné odvodové zaťaženie zamestnancov poklesne, na vyplácaných dávkach sa táto zmena neprejaví,“ povedal Martin Jaroš, hovorca rezortu financií. Po novom by tak 99,5 percenta zamestnancov malo na odvodoch štátu zaplatiť miesto súčasných takmer 36 percent o osem percent z nákladov práce menej. Zmenia sa však aj iné parametre na výpočet sociálnych dávok, ktoré by tak mali zostať rovnaké.
S výnimkou dôchodkov pre živnostníkov a dohodárov by sa v súvislosti s reformou nemali meniť žiadne iné dávky. Ministerstvo práce však zároveň pripravuje reformu dôchodkového systému.
Odborníci však upozorňujú, že zmeny by mal štát pripraviť nielen pre ľudí, ale aj pre poisťovne, ktoré dávky vyplácajú. „So znižovaním odvodov by malo dôjsť aj k reforme výdavkovej stránky poisťovne. Rovnako aj v zdravotníctve, kde by malo dôjsť k úsporám,“ konštatoval Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Reforma odvodov, daní a dávok
Zamestnanci
- reforma – 99,5 percenta zamestnancom celkové odvodovo–daňové zaťaženie klesne
- dávky – vyplácané dávky zo Sociálnej poisťovne zostanú nezmenené
Živnostníci
- reforma – menej ako polovici živnostníkov s ročným príjmom do 4 823 záťaž klesne, zvyšku stúpne pre vyššie dane
- dávky – zvýšia sa vymeriavacie základy na výpočet dávok, ktoré im následne stúpnu, napríklad dôchodok pri odvádzaní minimálnych dávok stúpne zo 165 na 237 eur mesačne, zvyšné dávky by mali byť nezmenené
Dohodári
- reforma – po zavedení 10–percentných sociálnych a 9–percentých zdravotných odvodov im celkové zaťaženie práce stúpne – v čistom dostanú menej
- dávky – vyššie sociálne odvody sa im prejavia na vyšších dôchodkoch, keďže doteraz si dohodári na penzie nešetrili vôbec