Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál pôvodne uvažoval aj o tom, že medzi mzdou a dôchodkom by si mali vyberať aj ľudia pracujúci v štátnej a verejnej správe poberajúci starobné a výsluhové penzie, koalícia však napokon od tohto riešenia ustúpila.
Zákaz súbehu všetkých dôchodkov, ktorým chcela koalícia znížiť očakávaný vysoký schodok verejných financií, kritizovali zástupcovia škôl aj nemocníc. Ak by bol prijatý tento variant, v mnohých školách by nemal kto učiť a v nemocniciach liečiť. „Rozhodli sme, že súbeh starobného a výsluhového dôchodku a zamestnania v štátnej a verejnej správe nebudeme momentálne riešiť,“ povedala napokon premiérka Radičová. Reforma penzijného systému je síce podľa nej nutná, ale jej príprava je zložitá.
Poberateľ predčasného dôchodku tak podľa novely dočasne stratí nárok na penziu v prípade, že sa zamestná. Keď prácu stratí, opäť by sa mu mal začať vyplácať dôchodok. Ľudia, ktorým Sociálna poisťovňa už priznala predčasný starobný dôchodok a rozhodnú sa budúci rok naďalej pracovať ako zamestnanci alebo povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby, o predčasnú penziu prídu dovtedy, kým budú pracovať.
„Súbeh predčasného dôchodku a práce treba zrušiť. Účel, na ktorý bola legislatíva pripravená, sa dnes míňa účinku. Tu nie je o čom polemizovať,“ hovorí Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity. Predčasný dôchodok mal slúžiť tým, ktorí krátko pred odchodom do riadneho starobného dôchodku prídu o prácu a nemôžu si nájsť novú. Mnohí si však len vybavia predčasný dôchodok a pracujú ďalej. Dnes ho poberá viac ako 50–tisíc ľudí a takmer polovica z nich pracuje alebo má živnosť. Aj keď sa predčasný dôchodok kráti každý mesiac o pol percenta, ľuďom, ktorí zároveň pracovali, tento stav vyhovoval.
Pri predčasnom dôchodku totiž poisťovňa strháva 0,5 percenta za každých 30 dní, ktoré žiadateľovi o dôchodok chýbajú do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku. Ak dôchodca zostane v pracovnom pomere a bude robiť napríklad šesť mesiacov, počas tohto obdobia sa mu pozastaví dôchodok. Keby pracovný pomer po tomto čase skončil a vrátil sa do predčasného dôchodku, zvýši sa mu predčasná penzia približne o 3 percentá, keďže predčasný dôchodok pol roka nepoberal, takže nebude za toto obdobie sankcionovaný znížením dôchodku.
Čo je výhodnejšie
Ľudia sa však budú musieť sami rozhodnúť, čo je pre nich výhodnejšie. Bratislavčanka Mária je rozhodnutá zostať v pozícii zamestnanca. „Môj čistý mesačný príjem je 650 eur, predčasný dôchodok dostávam vo výške 452 eur. Len náklady na bývanie predstavujú v mojom prípade niečo vyše dvesto eur. Nemám teda nad čím uvažovať, budem sa musieť zrieknuť predčasného dôchodku,“ hovorí.
Ďalšia predčasná dôchodkyňa Katarína zarobí niečo vyše 500 eur, jej predčasný dôchodok je niečo vyše štyristo eur. „Ja som sa už rozhodla, že odídem z práce, pretože do Bratislavy každý deň dochádzam zo Senca. Pre mňa je tak výhodnejšie zostať v predčasnom dôchodku, pretože rozdiel medzi mojím dôchodkom a zárobkom pokrýva viac–menej len moje cestovné náklady,“ hovorí.
Práca na dohodu
Pre tých, ktorí pracujú v stabilnej firme a majú dobrý plat, bude výhodnejšie zostať v pracovnom pomere. Navyše minister práce potvrdil, že poberatelia predčasných starobných dôchodkov budú môcť pracovať na dohodu, čo môže byť dôvodom špekulácie niektorých ľudí. Predčasný dôchodca sa so svojím zamestnávateľom môže dohodnúť, že prácu preňho bude vykonávať na dohodu a zároveň poberať predčasný starobný dôchodok. Predčasní penzisti budú môcť pracovať aj ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ale len za podmienky, že nie sú povinnými platiteľmi poistného do Sociálnej poisťovne. Povinné odvody na sociálne poistenie neplatia tí, ktorých hrubý príjem v predchádzajúcom roku neprekročil 12–násobok minimálnej mzdy, čo je za minulý rok 3 834,96 eura. „V týchto prípadoch sa bude môcť poberať predčasný starobný dôchodok,“ povedal šéf sociálneho rezortu pre agentúru SITA. Výplatu predčasnej starobnej penzie totiž vláda neumožní len tým osobám, ktoré budú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo SZČO.
„Človek pracujúci na dohodu, ak to štát nezakáže, nebude platiť žiadne odvody. Doteraz keď pracoval, platil aspoň odvody do zdravotnej poisťovne,“ hovorí Pavelka.
Od januára či marca?
Pracujúci predčasný dôchodca stratí penziu od marca. To je momentálne aktuálna verzia z dielne ministerstva. Zákaz súbehu poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu zo zamestnania nezačne reálne platiť od januára budúceho roka, ale až od marca. Dôvodom je Zákonník práce, ktorý hovorí o dvojmesačnej výpovednej lehote zo strany zamestnanca.
Zamestnanec, pokiaľ poberá predčasný dôchodok, sa musí v decembri po schválení zákona rozhodnúť, či zostane naďalej pracovať, alebo dá výpoveď zo zamestnania. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemusí uvoľniť zamestnanca z
práce okamžite k januáru, ministerstvo práce posunulo termín faktickej vykonateľnosti návrhu zákona až na marec. Zamestnanca, ktorý dosiahne dôchodkový vek do marca 2011 a pracuje v súkromnej sfére, sa tak fakticky tieto opatrenia nedotknú. Predčasný dôchodok sa mu automaticky zmení na starobný a môže tak naďalej pracovať a poberať dôchodok. „Zamestnanec, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, môže dať u zamestnávateľa výpoveď s tým, že výpovedná lehota mu plynie dva mesiace. Počas nich bude mať stále nárok aj na dôchodok,“ vysvetlil Mihál. O definitívnej podobe zákona však musí ešte rozhodnúť Národná rada.
Novela zákona o sociálnom poistení by mala mať v budúcom roku pozitívny prínos pre rozpočet verejnej správy v sume takmer 200 miliónov eur, čo by malo predstavovať 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2012 by mala táto suma vzrásť na 421,8 mil. eur, teda na 0,6 % HDP. Príjmy rozpočtu verejnej správy by mali na budúci rok vďaka navrhovanej novele vzrásť o 124,4 mil. eur a výdavky by mali klesnúť o 75,2 mil. eur. Samotná Sociálna poisťovňa si má svoj budúcoročný príjmový rozpočet zlepšiť o 132,8 mil. eur a výdavky majú klesnúť o 73,1 mil. eur. „Výraznejšiu úsporu vo výdavkoch by mala novela zákona priniesť Sociálnej poisťovni v roku 2012, a to v sume 273,8 mil. eur. Príjmy poisťovne by mali byť v roku 2012 vyššie o 153,4 mil. eur. Vyplýva to z doložky vplyvov návrhu novely zákona o sociálnom poistení na rozpočet verejnej správy,“ píše sa v správe agentúry SITA.