Správcovské spoločnosti by nárast poplatkov privítali. „Súhlasili by sme s tým, ak by sa nakoniec presadilo, že čím rizikovejší fond, tým vyššie poplatky,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Teraz sa totiž bez ohľadu na typ fondu platí rovnaký poplatok vo výške 0,025 percenta z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v danom fonde.
Najviac peňazí majú napríklad sporitelia v rastovom fonde od Allianz Slovensko. Z viac ako 771 miliónov eur tak mesačne na poplatkoch zaplatia 193–tisíc eur. V budúcnosti by však nižšie percento malo ostať zachované len pri konzervatívnom fonde. „Poplatky v konzervatívnom fonde budú najnižšie,“ potvrdila Slavomíra Sélešová z ministerstva práce. Mihálovo odstupňovania poplatkov zatiaľ neprešlo. „Návrh ministerstva práce ohľadne druhého piliera bol odmietnutý s tým, že všetky detaily sa budú ešte dohodovať v rámci odbornej komisie,“ spresnil Július Brocka z KDH.
Na začiatku sa uvažovalo aj o možnosti najvyššieho poplatku práve pri konzervatívnom fonde. Podľa prvého návrhu novely druhého piliera v konzervatívnom fonde nemali poplatky prekročiť 0,04 percenta, kým v akciovom by neboli vyššie ako súčasných 0,025 percenta. Touto zmenou by sa zabezpečila motivácia ľudí vstupovať do novovytvoreného akciového fondu. Hovorca premiérky Rado Baťo však ekonomickú logiku vidí vo zvýšení poplatkov práve pri akciových fondoch. „Vyššie poplatky v prípade investícií do akcií majú ekonomickú logiku vo vyššej náročnosti tejto investície,“ dodal Baťo. Vo všeobecnosti totiž platí, že správcovské spoločnosti platia nulové poplatky za konzervatívne investície do dlhopisov. „V prípade nákupu akcií sa na niektorých trhoch môže poplatok pohybovať aj cez tisíc eur,“ dodal Vladimír Mlynek, vedúci oddelenia riadenia investícií vo VÚB Generali.
Zhoda v koalícií zatiaľ existuje na zachovaní garancií v konzervatívnom fonde, povinnom vstupe mladých ľudí do druhého piliera a vytvorení nového akciového fondu. V budúcnosti by sa vyvážený fond mal začleniť do konzervatívneho. V takto vytvorenom fonde budú správcovské spoločnosti aj naďalej hradiť prípadné straty zo svojich peňazí. Rastový fond by sa mal premenovať na investičný a prísť by malo aj k vytvoreniu nového akciového fondu. V prípade týchto dvoch fondov bude umožnené opäť investovať do akcií, čo ľuďom prinesie možnosť vyšších ziskov, ale aj riziko väčšej straty.